Na líščom chodníčku

Po pracovnom týždni prišiel opäť vytúžený víkend a spolu s ním aj jedny z posledných snehových zrážok. S Palim sme ani sekundu neváhali a vybrali sme sa za jeleňmi, dúfajúc že sa zopakuje scenár z minulého fotolovu.

Večer keď som zaspával, vzduchom poletoval sneh. No že ho napadne až toľko som veru nečakal a pri rannom pohľade z okna som riadne gúľal oči. Rýchlo som sa nachystal a o pár minút ma už dole čakal Pali. Ani som sa nenazdal a už sme parkovali na kraji dediny. Pri prezúvaní sme ako obyčajne preberali taktiku. "To pôjdeme zase tým krpálom hore?" spýtal sa Pali. "Veru áno, aspoň sa zahrejeme" odpovedal som. A tak sme kráčali po blatistej ceste. Po pár sto metroch sme odbočili na starú zvážnicu a strmo stúpali popri mladine. Keď sme sa blížili k vrchu kopca, v mladine sa ozval šuchot a spomedzi mladých smrekov vyskákalo zopár jeleňov. Keď zašli do lesa a ukľudnili sa, pokračovali sme ďalej. Čakal nás už len finálny prechod cez lesík. No ten je zo všetkého najdôležitejší. Treba ísť veľmi opatrne, ani halúzkou nepuknúť, ani lístkom nezašušťať, keďže zver sa pasie rovno na lúke pred ním. 

Presun dopadol dobre, aj vďaka tomu, že zver bola relatívne ďaleko. Rýchlo sme si posadali na okraj lesa, zamaskovali a čakali. Postupne sa rozvidnelo. Naľavo od nás sa zrazu spoza kopčeka objavili parohy. Krásny 10-torák kráčal k lesu. V tom sa z lesa oproti rozbehol mocný 14-torák. No na fotenie a točenie to bolo dosť ďaleko. Spoza kopčeka odkiaľ vyšiel 10-torák bolo počuť bučanie a búchanie parohov. Muselo tam byť určite zo 5 ďalších jeleňov. Na naše nešťastie sa ale neukázali a asi po 10 minútach všetky zašli do lesíka. Neskôr sa už toho moc neudialo a tak sme s Palim aspoň podebatili. Keď sa na protiľahlom kopci objavili prvý psíčkari a začal fúkať studený vietor, zabalili sme to. Mali sme však ešte čas a tak sme sa išli trošku poprechádzať. 

Prešli sme smrekovým lesom do jarku a pokračovali sme po okraji rúbaniska. Ukazoval som Palimu, kde chodí zaliehať vysoká, a odkiaľ mám zábery v poslednom zostrihu. Preskočili sme potok a stúpali sme opäť do kopca. V tom Pali zbadal na vrchu rúbane pohyb. Dva mladé jelene na nás už zvedavo pozerali. Keď som zložil foťák od oka, zazrel som srnku ako na nás uprene pozerá spoza stromu.

Srnec lesný -Capreolus capreolus-

"Pali, pred nami je srna" šepol som. Ani sme sa nehýbali. A dobre sme spravili. Spoza stromov vyšiel srnec. Ale nie len tak obyčajný. Mal také veľké očníky aké som hádam ešte nevidel.

Srnec lesný -Capreolus capreolus-

Škoda že zastal na takom nepeknom mieste. Hodnú chvíľu sme na seba pozerali. Paliho už z 500vky bolela ruka. Ja som zas dostával kŕč do ľavej nohy, keďže som bol vytočený vľavo v miernom podrepe. Dlho som tak ale nevydržal a musel som svoj postoj napraviť. Vtedy sa srnčie zľaklo a zabehlo do vysokej trávy na rúbani. "To bol ale srnec, kurňa", hovorím Palimu a zoomujem mu na parôžky. "Ten dlho nepožije", odvetil Pali. Smutne som s povzdychom súhlasil, dúfajúc, že sa nám ho ešte podarí stretnúť a vidieť v plnej sile pred rujou.

"Líška, ide líška" zrazu vzrušene hlásil Pali. "Kde, nič nevidím" nervózne som odpovedal. "Za stromom, za chvíľku ti vyjde", šepol Pali. A tak aj bolo. Hrdzavý kožúšok si to mieril rovno k nám po medzi popadané konáre. 

Vietor a cvakanie uzávierok nás však po pár sekundách prezradili a líštička odskočila a zabehla za kopec. S úsmevom na tvári hovorím Palimu, "pozri sa ešte raz za ten strom či tam nejdú ešte dáke jelene". Bohužiaľ nešli. Po chvíľke vytešovania sme pokračovali ďalej. Zver však už zachádzala na svoje denné ležoviská a tak sme ju väčšinou videli len odzadu. "Poďme hore po hrebienku, odtiaľ je vidno dole na lúky", hovorím Palimu. Vytrepali sme sa na vrch a prešli pár metrov popri mladine. Smerom od dediny bolo počuť nejaké auto, alebo štvorkolku. "Už idú zhodári", šepol som Palimu. Po pár metroch sa nám otvoril výhľad na lúky a spolu s ním aj ústa od úžasu. Presne do bodky sa zopakovala situácia spred roka, kedy jelene zbehli na druhú stranu doliny poza nás. Hádam zo 30 jeleňov si to vykračovalo po slnkom zaliatej lúke. "No mňa porazí", hovoril som Palimu, a neveriacky som krútil hlavou.

Postupne sme zišli do doliny. Cestou som Palimu navrhol plán ako prísť jeleňom na kobylku a tak som zvedavý, či to vyjde pri najbližšom výjazde.