Na rozhľadni

Cez víkend sme boli s Palim ešte raz pozrieť líščí brloh na lúke. Bolo to zrejme poslednýkrát. Líščatá sú už poriadne veľké a niekedy je ich ťažké rozoznať od ich mamy. 

Zamaskovaní až po uši sme sa pomaličky prikrádali pozdĺž pásu kríkov. 

Samozrejme, že odvážnejšie z dvojice líščat nás už čakalo pri brlohu. Spolu s mamou sa hralo s krtkom, ktorého nosia rodičia svojim ratolestiam na zábavu a rozvíjanie loveckých inštinktov. Maskovanie však zabralo a v podstate sme sa dostali až na vytipované miesto. Rýchlo sme sa zamaskovali do vysokej trávy na okraji kríkov. Akurát keď som vyťahoval fotoaparát z batohu, som kútikom oka periférne zbadal diviaka ako si to šinie rovno na mňa. Nechápal som. Išiel priamo po našej stope a vôbec mu to nevadilo. No akonáhle zbadal pohyb, zastal, sfučal a zabehol do kríkov. Tam sa cítil bezpečne, čo sa o mne nedalo povedať. Prechádzal len pár metro odo mňa, ale cez husté kríky som to nevedel určiť presne. Odhadoval som to len podľa intenzity prašťania konárov. Pár krát som aj ja sfučal a diviak spokojne odišiel.

Postupne sa rozvidnelo a na scénu prišlo opäť zvedavejšie líšča. 

Neskôr sa pridalo aj druhé a spolu so svojím súrodencom sa pár krát prehnali po lúke a potom zašli za roh, kde trávili väčšinu času. O niekoľko minút neskôr si jeden drobec prišiel pozrieť Paliho poriadne zblízka, keď naňho pozeral z kopy sena po kosení na vzdialenosť hádam 1,5m. No cez vegetáciu sme sa obaja len pozerali.

Prajem týmto drobcom dlhý život, aby sa vyhýbali rušným cestám, ľuďom a aby pochytali čo najviac hlodavcov na neďalekých poliach a lúkach. Hádam sa ešte niekedy uvidíme.