Prísny pohľad

Príroda sa pomaly pripravuje na príchod zimy. Zo stromov už opadalo všetko lístie a tráva uschla a vybledla. Život v horách a lesoch akoby sa spomalil. Tajomnú atmosféru ešte väčšmi podtrhuje pískanie jedného malého lesného škriatka.

Vždy sa poteším, keď začujem pískanie kuvička. Obzvlášť to jeho falošné zakončenie, ktorým sa prezentuje na jeseň. Vtedy idú všetky ostatné zvieratá bokom a ja už len hľadím nahor a hľadám ho v korunách stromov.

Aj tentokrát sedel na zlomenom konári, ktorý sa zakliesnil v rázsoche. Malý, hnedý, nenápadný. Keby nepískal, nemám ho šancu zbadať. Dokonale splýva s prostredím.

Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-

Jeho spev neostal nevyslyšaný. Pár minút po mojom príchode priletel z diaľky ďateľ. Priateľské stretnutie to ale veru nebolo. Ihneď sa do malej sovičky pustil a spomedzi korún stromov bol počuť len buchot krídel a škriekanie ďatla. Kuvičok sa stiahol trochu nižšie a akoby sa snažil opticky zväčšiť naťahovaním krídla.

Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-

K ďalšiemu súboju už nedošlo a ďateľ sa dal na ústup. Kuvičok víťazoslávne vyletel na vyšší konár a zaujal nemilosrdný postoj.

Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-

Vtedy som sa už aj ja "zľakol" a pobral som sa preč.

Škoda len, že som nestihol tohtoročnú krásnu jeseň viac využiť. Našťastie sa ročné obdobia pravidelne menia a ja verím, že o rok sa tu znova stretneme.