Vo vysokej tráve

Slnko teraz vychádza veľmi skoro a tak som na miesto dorazil už keď bolo vidno. Jar sa dnešným dňom oficiálne končí. A končí sa aj obdobie príjemných teplôt. Horúčavy dorazili a pobyt na slnku je pre mne už neznesiteľný. Vstávam preto radšej skoro ráno a užívam si ten nočný chlad.

Jeleňom krásne dorastajú parohy, preto som si za objekt vybral práve ich. A už ako desiatky krát predtým, počkal som si na ne pod smrekovou horou. Po príchode som mal dostatok času a priestoru aby som sa zamaskoval. Jelene pomaly začali schádzať s protiľahlého svahu. A spolu s nimi spoza kopca vychádzalo slnko. Prvé lúče zaliali orosenú vysokú trávu a mocné parohy krásneho 14-toráka pokryté lykom.

Ranný chlad vystriedalo teplo a jelene sa pobrali do tieňa lesa. Mne odchod zo scény ešte skomplikoval sršeň, ktorý mi okupoval maskovačku. O druhé fialové ucho už som nemal záujem a tak som sa dlho snažil ho dostať preč. Nakoniec sa to s adrenalínom v krvi podarilo a každý sme si šli svojou cestou.