Okt 09, 2026
Začiatkom októbra ešte neboli listy na stromoch poriadne sfarbené, a tak som mal čas na dlho odkladaný „projekt“. Už dlhé roky chodím okolo vodných plôch a hľadám miesto, kde by sa dalo fotografovať vodné vtáctvo. V mojom okolí ich veľa nie je. Veľmi by som si prial mať nablízku mokrade. Musím si však vystačiť s tým, čo mám, a využiť príležitosti, kým sa dá. O tom ale viac nižšie.
V hľadáčiku som mal už dlho jednu vodnú plochu. Chodil som do jej okolia fotografovať rôzne iné druhy, nikdy som sa však neodhodlal ísť priamo k vode. Dôvod bol prozaický. Nebolo sa kam ukryť. Voda siahala až k strmým brehom, a tak by sa nedal fotografovaný objekt poriadne „odpichnúť“ od pozadia. So separáciou objektu súvisel aj ďalší problém, a to množstvo prekážok, ktoré bránili vo výhľade alebo zavadzali v pozadí. A práve v októbri sa to všetko, aj „vďaka“ nezvyčajnému suchu, zišlo tak, že som sa konečne odhodlal urobiť prvé kroky.
Kvôli dlhotrvajúcemu suchu hladina vodnej plochy klesla natoľko, že sa dalo kráčať priamo po jej okrajoch. A to bola chvíľa na jesennú brigádu. Po prvej obhliadke som narýchlo uprosil Paliho, aby mi prišiel pomôcť. Týmto sa mu chcem ešte raz poďakovať. Bez jeho náradia a sily by sa to zrejme nikdy neuskutočnilo. S Paliho pomocou sme odstránili popadané konáre, ktoré zavadzali vo výhľade alebo v pozadí. A už ostávalo len jedno – vyskúšať, ako sa tu fotografuje.
Hneď na ďalší deň som si zbalil všetky maskovačky a vyrazil k vode. Mal som pocit, akoby sa každým dňom vodná hladina vzďaľovala od brehov a vytvárala čoraz užšiu „mláčku“. Z popadaných konárov som narýchlo zbúchal konštrukciu, na ktorú som upevnil maskovacie siete.
Nebolo to žiadne terno, no nechcelo sa mi investovať príliš veľa úsilia, pokiaľ som nevedel, či to tu bude vôbec fungovať. Už počas stavania krytu však priletelo zopár volaviek, ktorým, ako sa zdalo, veľmi neprekážalo ani to, že som ešte vonku pred „stavbou“. Rýchlo som teda doladil kryt, zatemnil všetky priezory a ukryl sa v ňom.
Ani som poriadne nezapol foťák a už v diaľke pristála prvá návštevníčka – volavka popolavá. Srdce mi búšilo, aj napriek tomu, že bola ešte poriadne ďaleko. Bol som plný očakávania. Priblíži sa? Budem môcť pohnúť objektívom, ak bude bližšie? Som dosť zamaskovaný? To všetko a milión ďalších otázok sa mi rojilo v hlave. Ihneď som posielal Palimu prvý obrázok. To som však ešte netušil, čo sa bude diať o pár minút.
Sedel som tam bez pohnutia a sledoval, ako volavka loví drobné rybky pri brehu. Vysychajúca tôň ich uväznila v pasci, z ktorej nebolo úniku. Vtom priletela druhá volavka. Hneď nato tretia. A akoby ich nebolo málo, asi osem metrov od krytu sa zjavila štvrtá. Ani som nevedel, kedy tam pristála. Len som zrazu zaregistroval, ako sa po hladine šírili kruhové vlnky.
Dve volavky v diaľke sa poriadne hašterili o lovecké územie. Neodvážil som sa však pohnúť objektívom, aby som zachytil tú akciu. Medzitým sa prvá návštevníčka priblížila na „dostrel“. Vtedy prišla moja príležitosť. Po milimetroch som posúval objektív, aby som ju pekne zarámoval. Volavka na chvíľu zastala, zahľadela sa do vody a vystrelila svoju „harpúnu“ do vody. Stlačil som spúšť a prvá poriadna fotka bola na svete.
| ISO 1600 | f 4.5 | 1/800s
| ISO 1600 | f 4.5 | 1/800s
Volavka bola očividne pri chuti a v love pokračovala ďalej.
| ISO 1600 | f 4.0 | 1/800s
Periférne som sledoval aj volavku v mojej tesnej blízkosti. Spoza mňa sa postupne prepracovala až ku spadnutému kmeňu stromu uprostred tône. Väčšinu času bola tak blízko, že keď sa vzpriamila, nezmestila sa mi na snímač. Musel som teda čakať, kým sa prikrčí.
| ISO 1600 | f 4.0 | 1/640s
Postupne prešla popred mňa. Pohyb objektívu neprekážal ani jednej z nich a tak som ju smelo nasledoval.
| ISO 1600 | f 4.0 | 1/800s
Nie všetky výpady sa skončili úspechom. Často z vody vytiahla halúzku alebo list. Ja som cvakal o sto-šesť a zopár úlovkov sa mi napokon podarilo zachytiť.
| ISO 1600 | f 4.0 | 1/800s
Slnko pomaly zapadalo za stromy za mojím chrbtom a tôň sa halila do tieňa.
| ISO 3200 | f 4.0 | 1/1600s
| ISO 1600 | f 4.0 | 1/800s
Počkal som až do zotmenia. Pod rúškom tmy som zbalil všetky siete a tešil som sa na ďalšie fotenie. Už o pár dní som sa vrátil. Tentokrát som skúsil ráno. Všetko vyzeralo dokonale, keď ešte pri posledných úpravách priamo predo mnou pristala beluša veľká. Okrem nej tu boli ďalšie 3 volavky. Ako sa však rozvidnelo, všetky odleteli.
O pár dní som skúsil ešte raz večerné fotenie, no okrem rybárika som tu opäť nič nevidel. A tak sa mi opäť potvrdilo pravidlo, ktoré nazval Pali "čaro nového miesta". Prvé fotenie na novom mieste, alebo prvé fotenie po dlhej dobe, veľmi často prinesie úžasný zážitok. A tak si zrejme budem musieť počkať zopár týždňov a opäť skúsim šťastie.
Tak či onak, fotenie som si veľmi užil a odniesol som si množstvo záberov, ktoré som ešte dlho spracovával. Som veľmi zvedavý, ako sa bude vyvíjať príbeh tohto miesta, najmä keď trochu zaprší a obnoví sa hlavný prítok. No to bude zrejme asi až na jar.
#divokapriroda #fotografiaprirody #slovenskapriroda #volavka #voda #wildlifephotography #naturephotography #ochranaprirody #vtaky #birds