Chocholúš

Máj je pre mnohých mesiacom lásky. Pre mňa je to mesiac nového života. Vo vtáčích hniezdach vykukujú hladné hlavičky a nové prírastky sa ukazujú aj cicavcom. A ako každý rok, práve v túto dobu sa vždy vydávam obzrieť nory a brlohy líšok a jazvecov.

Tentokrát som okrem foťáku pribalil aj Bajku. Bol krásny slnečný deň a my sme sa vybrali na krátku prechádzku popri potoku. Už pár metrov od auta ma zaujal charakteristický škrekot jedného operenca, ktorého tu stretávam takmer každý rok, cíbika chocholatého. Motal sa okolo mláky na okraji poľa. Ihneď som vytiahol fotoaparát a prikrčený k zemi som sa k nemu snažil dostať bližšie. Bohužiaľ neúspešne. Zbytočne som to nechcel siliť a tak som zaradil spiatočku a s Bajkou sme pokračovali po cestičke pozdĺž potoka. O pár metrov ďalej ma zaujal hlas vlhy hájovej. Vždy keď počujem jej hlas, v pamäti sa mi vynoria spomienky na fotenie včelárikov počas letných prázdnin u starej mamy v Štúrove. Spev vlhy ma vždy sprevádzal pri skorých ranných výletoch. Napriek tomu, že je vlha je krikľavo žltý vták, medzi konármi je ho zazrieť priam umenie. Jediné čo môžte robiť je prečesávať koruny stromov a ísť za hlasom. Mne sa to v ten deň podarilo iba raz, a to som mal namiesto foťáku ďalekohľad, takže žiadna fotka nevznikla. Pokračovali sme ďalej až ku brlohom. Jeden bol opustený. Pri druhom, len o pár metrov ďalej to bolo o niečo používanejšie. Dlho som sa ale nezdržal, bol totiž monitorovaný fotopascou. Týmto pozdravujem majiteľa. A tak sme sa postupne vracali naspäť. Cestou sme ešte chvíľku číhali na vlhy, no opäť neúspešne. Vždy boli o krok pred nami a nám sa podarilo ich zahliadnuť len ako tmavé obrysy letiace v korunách stromov lemujúcich potok. 

Postupne sme sa približovali k autu a míňali sme miesto s cíbikom. Bol tu aj teraz. Jeho partnerka sedela opodiaľ na hniezde. Nedalo mi to a tak som si tentokrát ľahol. A taktika zabrala.

A tak ako po minulom stretnutí s orliakom morským som si aj tentokrát pripísal nový druh do svojho zoznamu a galérie.