Desatorák s bielymi okuliarmi

Tento rok to je s rujou nejaké zakliate. Jelene vychádzajú alebo zachádzajú po tme. Vybrali sme sa preto s Palim skúsiť úplne novú lokalitu a dúfali sme, že sa nám potvrdí pravidlo šťastia pri prvej návšteve.

Po pol hodine cesty autom sme sa už štverali hore kopcom. Výstup nám trval niečo okolo 40 minút. Zospodu vyzerala lúčka pekná divoká a nepokosená. Trošku nám to vlialo nádej do šľapania. Keď sme však dorazili na vrchol kopca, prišlo sklamanie. Lúka bola pokosená a nie úplne ideálne zvlnená. No už keď sme sa tam vytrepali, ostali sme sedieť. 

Dlho bolo ticho. Zopár mrnknutí sa ozvalo niekde dole pod nami v húštinách. Po zhruba pol hodine som kútikom oka zbadal 2 jelenice. Kráčali zospodu priamo na nás. Vietor však tiahol priamo k nim a tak sa po chvíli otočili a stratili sa v bukovej hore. Všade navôkol vládlo ticho. No ja som stále veril, že sa niekde ozve jeleň. Okolo 18:15 sa spoza kopca v diaľke aj ozval. O pár minút sa ukázali aj jelenice, ale veľmi ďaleko. Potichu som Palimu povedal: "Vidíš tú lúčku pred nami? Tak na tom horizonte vyjde jeleň." Vytiahol som ručadlo a skúsil som slabo zaručať. Netrvalo dlho a pri jeleniciach sa ukázal aj jeleň. Nebol to dáky mocný kus, ale krásne sfarbený do tmava. Po chvíľke sa dali jelenice do pohybu a stratili sa za horizontom. Zaručal som ešte raz. Spoza kopca mi hneď odpovedal. Naše zraky uprene sledovali krásnu lúčku posiatu jesienkami. A dočkali sme sa. No namiesto jeleňa išla jelenica s teliatkom. Presne tam kde sme chceli jeleňa. Dúfal som, že ich bude nasledovať. Od vzrušenia ma chytila triaška. Ani som sa nepohol, keď jelenica prechádzala okolo nás. Urobil som len zopár záberov aby som ich nevyplašil.

Postupne sa presunuli až nad nás. Ani sme nedýchali. Jeleň sa stále ozýval za kopčekom, no ja už som sa ho nemohol pokúšať vábiť. Vyplašil by som jelenicu a bolo by po fotení. 

Slnko sa pomaly skláňalo za kopce, keď sa spoza kopca vynorili hlavy ďalších jeleníc. Jeleň ale stále nikde. Postupne prechádzali svahom ku nám. O chvíľku ešte ďalšie dve. A vtedy sa ukázal aj 10-torák s "bielymi okuliarmi" a odlomenou výsadou v korune.

No jeleň nie a nie zaručať. Postupoval ku nám rezkým krokom až prišiel do tieňa stromov, kde konečne zaklonil hlavu a ozval sa mocný rev.

A to bola posledná fotka toho dňa. Jeleň prišiel k jeleniciam a boli tak blízko, že sme sa už ani nehýbali. Pokúšal som sa spraviť aj zopár videí, no na takú krátku vzdialenosť sa mi podarili len detaily hlavy. Počkali sme až do tmy. Jelenice sa vtedy pobrali do lesa nad nami. 

Bolo to nádherné blízke stretnutie. Mrzelo ma trošku, že jeleň nevyšiel tam kde som si to predstavoval. Tento rok to chodí strašne blízko, alebo vôbec. Nie je však ešte všetkým dňom koniec, aj keď sa mi zdá, ako by to pomaly utíchalo, aj napriek klesajúcim teplotám a pokročilému dátumu. Iné roky ruja v týchto dňoch priam vrcholila, tento rok ale vrchol zrejme už na niektorých miestach bol.