Okt 16, 2026
Október je mesiac, kedy sa listy stromov a kríkov zahaľujú do pestrých farieb. Od žltých briez, cez oranžové buky až po červené javory. Je to však aj obdobie, keď sa lesmi ozývajú tajomné zvuky našich sov. A ja som si tentokrát povedal, že by to bolo spojiť dokopy.
Po minulom úspechu som si povedal, že skúsim šťastie znova a po práci som sa vybral do lesov Malej Fatry. Svietilo slnko a bolo poriadne teplo. Po lesnom chodníku som kráčal len v tričku. Zhruba po 20 minútach som konečne opúšťal húštiny a dostal som sa do smrekového lesa. Práve rozhranie dvoch prostredí je v tých miestach poriadne neprehľadné a tak som mal uši nastražené. Predsa len sa tu pohybujú aj medvede. Vtedy som začul zvláštne pískanie. Akoby sa v diaľke ozýval jariabok. O pár metrov ďalej už mi bolo jasné, že to jariabok nie je. Bol to zvuk píšťalky. O chvíľu sa z lesa vynorila pani so psíkom. Už z diaľky som ju pozdravil, aby sa nevyľakala. Nepomohlo. Takmer až zvýskla, keď ma zbadala ako kráčam oproti nej. Chvíľu sme sa pozhovárali a každý sme šli vlastnou cestou. Keďže celý neďaleký les prešla kvôli hríbom, vedel som, že v širšom okolí môžem na fotenie zabudnúť. Rozhodol som sa teda, že pôjdem o pár sto výškových metrov vyššie.
Tentokrát som ale nešiel po zvážnici. Vybral som sa krížom cez les po jelenej prti. Tá mierne stúpala až ma doviedla na bočný hrebienok. Tam som z nej odbočil a stúpal kolmo na vrstevnice. Zhruba po 15 minútach som zastal pri starom buku. "To by bola paráda, keby si tu sadol kuvičok", hovoril som si v duchu pri pohľade na trčiace konáre statného stromu. Slnko sa pomaly blížilo k horizontu a mne sa už ďalej nechcelo. Sadol som si o pár metrov vyššie pod suchý smrek, rozložil techniku a načúval som zvukom lesa.
Lúče zapadajúceho slnka sa predierali cez farebné lístie bukov a halili les do oranžova. V diaľke za mnou sa ozval jeleň. "Až takto neskoro?" hovoril som si čudujúc sa. No aj napriek pokročilému dátumu, som aj ďalšie dni ešte sporadicky pozoroval ručiace jelene. "Akoby im nebolo dosť v septembri." smial som sa v duchu. Moje uši ale zaujal iný zvuk. Bol to kuvičok a jeho falošná jesenná pieseň sa niesla spoza skál nado mnou. Nie že by bola táto milá sovička falošná, no kto už počul ich jesenný spev vie, že posledné tóny sú poriadne falošné. Vždy sa musím smiať na tom ako zvláštne to znie. Akoby každý kuvičok, ktorý si takto obhajuje svoje teritórium mal inú pieseň. Jedni majú jedno-dve falošné písknutia, iný až 4 či 5. Tento mal 3. Našpúlil som pery a pokúsil som sa napodobniť ich obyčajné pískanie. Na jesennú postupku si ešte netrúfam. Zapískal som ešte raz. Nedostal som však žiadnu odpoveď.
Do západu slnka ostávalo asi 20 minút. Jeleň sa medzitým v diaľke ešte 2krát ozval, no v mojom okolí sa nič nedialo. Povedal som si, že ešte prejdem hore cez skaly a k autu sa vrátim opačnou stranou. Zbalil som si veci, hodil ruksak na chrbát a vydal sa na cestu. Po dvoch krokoch sa ale priamo nado mnou ozval kuvičok. Ktovie ako dlho ma tam pozoroval, a čo si o mne myslel. Pozeral na mňa tým vyčítavým pohľadom. Urobil som pár krokov vyššie, aby som sa dostal na jeho úroveň.
| ISO 1250 | f 4.0 | 1/250s
Keď som sa však snažil priblížiť, odletel vyššie do korún. Priamo za ním sa ale predieralo slnko a tak som so povedal, že ho skúsim odfotiť tej žiare. A podarilo sa.
| ISO 500 | f 4.0 | 1/1600s
Sedel si tam na konári a zvedavo ma skúmal.
| ISO 2500 | f 4.0 | 1/200s
A ja som s mikrofónom čakal, kedy začne spievať. Vždy som chcel mať na videu zachytené tie falošné tóny, pri ktorých doslova až poskočí. Mal však zo mňa zrejme trému a len tak si tam posedával. Keď sa slnko blížilo k obzoru, rozhodol som sa ho opustiť. Predsa len ma čakala ešte celkom dlhá cesta domov a ja som nemal ani čelovku. No ako to tak býva, to najlepšie sa ešte len malo udiať.
Už som mal techniku skoro zbalenú, keď sa na druhej strane doliny ozval iný kuvičok. Môj spoločník ihneď spozornel a odletel o pár metrov nižšie, k veľkému buku.
| ISO 6400 | f 4.0 | 1/125s
Pomaličky som sa priblížil a vtedy sa do neho opäť oprelo to krásne svetlo zapadajúceho slnka. Tentokrát ale z opačnej strany.
| ISO 6400 | f 4.0 | 1/160s
Slnko sa už dotýkalo kopcov na západe a les sa každou minútou ponáral do väčšej temnoty. Vtedy mi ponad hlavu preletel nový soví vyzývateľ. Domáci kuvičok sa nenechal zastrašiť a spustil svoju pieseň na obranu teritória. Ja som mal vtedy už mikrofón aj statív zbalený a tak som si ho aspoň odfotil.
| ISO 6400 | f 4.0 | 1/200s
O pár sekúnd okolo nás preletel vyzývateľ znova. To nenechalo domáceho pána pokojným a vyštartoval za prišelcom, až sa obaja stratili v tmavej doline podo mnou. Les sa ponoril do tmy a ja som sa opäť vracal domov vytešený.
Krásne stretnutie s kuvičkom bolo zároveň aj posledným úspešným výletom, ktorý som stihol absolvovať po práci. O pár dní sa zmenil čas a na poobedné vychádzky cez týždeň už neostáva čas a tak pre mňa prichádza jedno z najťažších období, kedy v prírode môžem tráviť len víkendy.
#divokapriroda #fotografiaprirody #slovenskapriroda #malafatra #sovy #kuvicok #wildlifephotography #naturephotography #ochranaprirody #les #hory