Jesenné divadlo

A potom to prišlo. Najkrajšie septembrové ráno. No spočiatku tomu nič nenasvedčovalo. Už keď som nasadal do auta, pršalo. Pršalo celú cestu a pršalo aj keď som si konečne sadol. Povedal som si, že nevynechám ani jedno ráno a tak som si našiel miesto, kde som bol čo najviac krytý pred dažďovými kvapkami.

Prehánky prichádzali a odchádzali. Keď nepršalo privalila sa hmla. Normálne by som do takého počasia nešiel. Cez ruju platia ale iné pravidlá. Tá je len raz do roka na pár dní a toto divadlo si nemôžem nechať ujsť. A tak som tam sedel a mokol a pozeral do tmy a hmly. Jelene ručali parádne. Podľa zvuku prechádzali okrajom lúky, no v tej tme a hmle som nevidel vôbec nič. Minimálne 4 jelene sa museli postupne vystriedať predo mnou, ale všetky ešte po tme zašli do rúbanísk, kde pokračovali vo svojich serenádach. A ja som čakal kým sa rozvidnie.

Už hodnú chvíľu som počul jeleňa ako sa blíži zo spodnej lúky. Slnku sa v ten deň ale akosi nechcelo. Nie a nie sa predrať cez tie ťažké oblaky a hmlu. A ako naschvál, opäť začalo pršať. Jediná výhoda dažďa bola tá, že nebola hmla a tak som bol vpodstate radšej keď prší. Aspoň som čosi pred sebou videl. Ručanie jeleňa podo mnou povzbudilo aj mladého 14-toráka, ktorý sa zrazu zjavil na lúke. V duchu som sa modlil nech zaručí. Veď predsa nemôžem tento rok odísť bez fotky ručiaceho jeleňa.

Mal pri sebe jelenicu, ktorá sa akoby chcela pridať k čriede podo mnou. Mladík si ju ale strážil ako oko v hlave. Nakoniec sa nado mnou zľutoval a predviedol svoje "hlasivky".

Vtedy to zo mňa akoby všetko opadlo aj napriek tomu, že fotka nestála za veľa. Jeleň bol ďaleko, prostredie a svetelné podmienky na nič, no konečne som mal fotku ručiaceho jeleňa. A potom sa začali diať veci.

Na spodku lúky som zbadal prvú jelenicu. Za ňou ďalšie kusy, a napokon sa zjavil aj jeleň. Keď som zbadal jeho ľavý paroh, hneď som vedel o koho ide. Mal v korune zvláštne klepietko. Bol to ten jeleň, ktorý pred pár dňami hnal jelenicu priamo ku mne. 

Mal okolo seba 6 jeleníc, ktoré si obháňal. Už len svojím pohľadom odradil každého protivníka. Aj mladý 14-torák radšej zabehol do úkrytu.

Jeleň ručal a ručal. Bol to zážitok sledovať ho z bezprostrednej blízkosti.

Úplne som zabudol, že prší. Bolo mi jedno, že som mokrý. To predsa k jeseni patrí a dnešný deň bol presne taký, ako by som ho opisoval, ako si predstavujem typický jesenný deň. Trochu hmla, trochu dážď a ručanie jeleňov z každej strany.

Na jeleňovi bolo vidno, že je unavený. Už mlel z posledného. Všetky tie dni a noci predtým ho vyčerpali. Na chvíľu ostal len stáť. Hlava mu postupne klesala. Potom usúdil, že spať postojačky je nanič a ľahol si do stredu lúky.

Z krátkeho spánku ho vytrhlo blížiace sa ručanie zhora. Ihneď sa postavil a kontroval.

Spoza mladiny sa vynoril starý mocný 14-torák v sprievode svojich jeleníc.

Pri pohľade na statného jeleňa ostal jeleň s "klepietkom" zarazený. Odpovedal mu na každú výzvu, no keď mu k nemu odišli všetky jelenice, neodvážil sa o ne bojovať. A starý jeleň víťazoslávne odkráčal do vysokej trávy.

Napokon sa pokúsil o posledný výpad. Rozbehol sa rovno popred mňa.

V mori trávy sa vtedy muselo niečo udiať. Bolo počuť dupot a praskanie konárov. Z miest, kde zachádzal starý 14-torák, sa vyrútil ďalší jeleň a namieril si to priamo oproti jeleňovi s "klepietkom". 

Už už som myslel, že dôjde k súboju. Jelene sa k sebe neúprosne približovali. Napokon však stačilo predviesť svoju silu a slabší ústúpil.

Obkrúžil celú lúku a vyhnal jeleňa s "klepietkom".

Aj toho som tu už videl. Patril medzi najagresívnejších a najdominantnejších jeleňov tejto lokality. Bol to práve on, ktorý si prišiel robiť poriadky na neďaleké rúbanisko pred pár dňami. Svoju silu ukázal aj v to ráno, kedy lúku dokonale vyčistil od súperov a následne zašiel do húštiny, kde mal zrejme ukryté svoje jelenice.

Po jeho odchode sa ešte silnejšie rozpršalo a všetko dianie sa presunulo do rúbanísk a mladín. To bol signál pre mňa, že môžem scénu nerušene opustiť. Obliekol som si pršiplášť a pomaly som kráčal k autu. Počas celej cesty som len dumal nad tým, čo sa to pred pár minútami stalo. Akoby sa všetka smola, ktorú som dovtedy "nosil na topánkach", nahradila totálnym štastím. 

#jelen #reddeer #wildlifephotography #naturephotography #slovakia #priroda #divocina #fotografprirody #wildslovakia #cervuselaphus #naturelovers #animalphotography #wildanimals #wildnaturesk #jeleniaruja #deerrut #autumn #jesen #fall