Kardinál

Slnko v túto ročnú dobu vychádza už poriadne skoro a tak nastal čas, kedy sa často vydávam na potulky aj pred prácou. Tento rok som už párkrát bol, no žiaľ neúspešne. A tak som skúsil ďalšie miesto, tentokrát pri vode.

Ranné fotenie pred prácou má mnohé výhody. Tá hlavná je, že je všade kľud. Ľudia buď spia, sú v robote alebo do nej idú. No má to aj jednu nevýhodu. Aby som stihol prísť do práce aj ja, musím vyberať miesta, ktoré nie sú až tak vzdialené a tým sa výber zužuje. Vďaka absencii ľudského faktoru ale môžem navštevovať aj miesta, ktoré by som ináč prešiel bez povšimnutia.

Keď som vystúpil z auta, oblial ma chladný vzduch. Až ma striaslo. Rýchlo som obul gumáky, obliekol bundu a už som si to vykračoval po brehu rieky. V diaľke som zrazu uvidel tmavú siluetu. Najprv som si myslel, že je to volavka, ktorých je tu neúrekom. No ako som sa blížil, srdce sa mi splašilo. Čierno-bielo-červený odev, to musí byť Kardinál. Bocian čierny sa brodil "po kolená" v plytkej vode a naháňal ryby. S rozprestretými krídlami pobehoval hore a dole a vnáral svoj krvavo červený zobák do hmlou zaliatej vody.

Podaril sa mi však iba jeden ako-tak ostrý záber, kým sa mohutným mávnutím krídel vzniesol k oblohe. Samotné pozorovanie tohto krásneho brodivca bolo fascinujúce a ozaj som si to ráno užil.