Keď Mesiac zakryje Slnko

Zatmenie slnka je už odpradávna fascinujúci úkaz. Vzbudzuje u nás akýsi pocit mystična. Je to naozaj zvláštny pocit sledovať, ako naše Slnko pomaly zhasína v tieni Mesiaca. Deň, keď sa Dávid postaví Goliášovi, a na malú chvíľu vyhrá, sa v našich končinách nevidí tak často. Tento rok si úplné zatmenie mohli vychutnať v Španielsku a na Islande. No a nám ostalo len závidieť a užiť si aj to čiastočné.

Ako všetko, čo sa dá odfotiť poriadne plánujem. Ani zatmenie slnka nebolo výnimkou. Dlho som uvažoval ako si ho zvečním. Do úvahy prišli rôzne varianty. Jediným limitom bola pozícia Slnka pri zatmení. U nás v okolí Žiliny k najväčšiemu prekrytiu Slnka Mesiacom prišlo až po západe Slnka. To však otváralo dvere kreatívnemu prístupu. Ako prvé ma napadlo odfotiť zapadajúce Slnko na Súľovských skalách. V hlave vznikala myšlienka. Už ju bolo treba len zrealizovať.

Od simulácií v počítači som pár dní pred vesmírnym divadlom musel ísť overiť teóriu aj do terénu. Na skaly to mám z domu čo by som kameňom dohodil (a potom ešte chvíľu kráčal). Moje prvé kroky mierili na odľahlejšiu výhliadku, kam nechodí mnoho ľudí. Slnko z tohto miesta bohužiaľ zapadalo na nevhodnom mieste a tak som sa musel presunúť. A to začínal byť trošku problém. Smerom na sever bola tým smerom už len jedna výhliadka. A to tá najbližšia a tým pádom najnavštevovanejšia. Ani z tohto miesta to nebolo úplne ideálne, no ďalej sa už nedalo ísť kvôli stromom. A tak mi bolo jasné, že v ten večer tu určite nebudem sám. Už ostávalo len jedno. A to byť tam prvý.

Takmer by som zabudol. Okrem plánovania a obhliadky miesta bolo potrebné pripraviť aj techniku. Za to patrí veľká vďaka Palimu (ten si užíval totálne zatmenie na Mallorke), ktorý sa so mnou podelil o ochrannú fóliu. Musel som však vymyslieť, ako ju na objektív upevniť. Nebudem klamať, ale trvalo to celkom hodnú chvíľu, kým som vymyslel spôsob. Nakoniec som zistil, že nie som až taký ľavý, ako som si myslel. Po pár nezdaroch som zhotovil ozaj dobrý bubon, ehm teda filter, na ktorý som ozaj pyšný.

Deň "D" sa blížil, technika bola pripravená, miesto bybraté a ja som po piatej vyrazil z domu. Kto pozná Žilinu, vie že v tomto čase sú hlavné uzly upchaté. A tak som sa po pár minútach jazdy z domu zaradil do kolóny čakajúcej pred križovatkou. Minúty ubiehali a ja som začínal byť nervózny. Potreboval som byť hore prvý a zabezpečiť si dobré miesto. Našťastie sa autá po pár kilometroch roztratili a ja som mal voľnú cestu.

Na moje počudovanie som na výhliadku dorazil ako prvý. To bol základ úspechu. O mojom prvenstve ale rozhodovali ozaj minúty. O malú chvíľku som už za sebou počul hlasy. Dve dámy si tiež prišli užit večerné predstavenie. V dobrej vôli som im odporučil vzdialenejšiu výhliadku. Predsalen som sa tu chystal šaškovať a zavadzal by som im. Na moje prekvapenie dali na moju radu a vybrali sa o kúsok ďalej. Čas do zatmenia sa míňal. To sa však nedá povedať o počte ľudí. Na moju výhliadku dorazil dokonca aj môj známy poľovník Libor s rodinkou. Taký je ten svet malý. Okrem neho prišiel ešte jeden, zrejme manželský pár a traja chalani ktorý doslova dobehli v "hodine dvanástej". Ja som už vtedy cvakal ako o závod a tak som nadotil postupné zatmievanie Slnka.

Okrem statických obrázkov som si spravil aj krátky časozber.

V šiestej sekunde dokonca vidno ako popred slnko preletelo lietadlo. A tak som vám pripravil aj detail.

Ja som však čakal na iný záber. Od počiatku plánovania som mal v hlave záber obrysu Súľovských skál, poza ktoré bude zapadať červený kosáčik. Prvotná myšlienka bola dostať do záberu detail borovíc na skalách, no to som kvôli nevhodným pozorovacím miestam vzdal. A tak som musel variť z toho čo mi príroda ponúkla. A tak prišla na rad myšlienka panorámy. To sa ale niekedy ľahšie povie ako vykoná. Počas fotenia som musel zložiť z objektívu filter. Bol som trošku nervózny z toho, že mi bude svietiť slnko priamo na snímač, cez 400mm objektív. A tak som sa Slnku čo najviac vyhýbal. Fotil som len najnevyhnutnejšie zábery. A to spolu s množstvom ľudí za chrbtom spôsobilo to, že som vo všetkých panorámach nemal dostatočný počet fotiek na spojenie do výslednej panorámy. Áno, aj tesár sa niekedy utne. Zámerne som sa nenazval majstrom, keďže som ním nie som v tejto oblasti. A verte mi, to sklamanie, keď prídete domov celý natešený z prekrásneho divadla a zistíte, že to všetko môžete vpodstate zahodiť do koša, je naozaj na "nezaplatenie". 

Čo mi chýba k majstrovstvu, si ale vynahrádzam v slepým, neochvejným a doslova tvrdohlavým prístupom k výsledku. A tak aj napriek nezdaru pri realizácii som sa musel potrápiť v postprocese. A namiesto jednoduchého poskladania panorámy som sa ozaj zapotil. Výsledok nie je dokonalý. No predsa je! Je presne ako ja. S mnohými chybami, no predsa jedinečný. 

Čo dodať. Mohlo to dopadnúť lepšie, no mohlo aj pršať ako na Islande. Dopadlo to presne tak ako to dopadnúť malo. V živote je málo dokonalého. A tak treba byť vďačný za každý, aj ten nie úplne vydarený okamih.

#zatmenie #solar #eclipse #wildlifephotography #naturephotography #slovakia #priroda #slnko #divocina #fotografprirody #wildslovakia #sulovskeskaly #naturelovers #forestlife #animalphotography #wildanimals #wildnaturesk