Konečne zima

Pred týždňom napadol sneh aj u nás a tak to konečne vyzeralo aj v nižších polohách ako v zime. Odvtedy sa však aj čo-to roztopilo a tak ak som chcel čosi cvaknúť na snehu, musel som trošku cestovať. A nebol som sám. Po dlhšej dobe sme sa stretli s Palim aj v teréne a vybrali sme sa na ten pravý zimný fotolov.

Predpoveď počasia klasicky nevyšla a z krásneho slnečného rána bolo pochmúrne zamračené. Keď sa k tomu pridal mrazivý severný vietor, o "zábavu" bolo postarané. Od auta sme prešli pozdĺž lesa, kde sme z diaľky pozorovali 2 skupiny vysokej. Zhruba po pol hodine sme sa uvelebili  pri nohách posedu, odkiaľ bol najlepší výhľad. Netrvalo dlho a už sme boli zamaskovaný až po uši a čakali sme na príchod prvých "modeliek", alebo "modelov". Bohužiaľ sa ale ani po 1,5 hodine neukázal ani chlp. A keďže nám už bola celkom zima, tak sme sa šli trošku prejsť. Na druhej lúke bolo tiež mŕtvo. Vrátili sme sa na pôvodné miesto a pokračovali lesnou cestičkou ponad zasnežené lúky. Po krátkej prechádzke sme sa dostali na biele pláne, kde sme predpokladali pohyb líšok. Keď sme kráčali po členky v snehu, Pali zrazu začul štekanie líšky. Ostal stáť ako skamenený a ani ma nevnímal, keď som mu vravel, aby sme sa skúsili niekam ukryť. Až na druhýkrát som ho prebral zo "sna" a už sme smerovali ku malej skupinke stromov. Len tak sme sedeli a užívali si krásne divadlo. Štekajúca líška prechádzala protiľahlým lesom. A potom mi napadlo, že by bolo zaujímavé jej skúsiť pustiť nahrávku. Nikdy predtým som to neskúšal a zdá sa že to zabralo. Líška okamžite zbehla z lesa a objavila sa na okraji lúky, na ktorej sme čakali. S ňufákom tesne pri zemi hľadala pach svojho druha. Postupne sa približovala až sa dostala na vhodnú vzdialenosť.

Líška hrdzavá -Vulpes vulpes-

To sme sa jej už ale nepáčili a neisto odbehla za horizont. "Ešte príde", povedal som Palimu. A tak aj bolo. O pár minút sa vynorila spoza horizontu o niekoľko 100 metrov vyššie.

Líška hrdzavá -Vulpes vulpes-

Prešla pár metrov a keď zacítila náš pach, v sekunde vzala nohy na plecia. Po pár minútach sa ešte zjavila na úplnom spodku lúky, no my sme sa vtedy už ponáhľali k autu.

Bol to pekný mrazivý zimný deň a obaja sme si ho v spoločnosti líšky užili a dúfam, že sa opäť čoskoro stretneme a vyrazíme do divočiny.