Ladným krokom

Keď som sadal poobede do auta, nevedel som sa zbaviť myšlienky, aký je tento rok zvláštny. Vôbec sami nedarí dosiahnuť svoje ciele. Napriek mnohým zaujímavým pozorovaniam sa výsledok nedostavuje. "Takýmto tempom nebudem mať ani fotky do kalendára," išlo mi hlavou keď som opúšťal mesto.

Tentokrát som nemal žiaden veľký cieľ. Išiel som sa pozrieť do skál, či nenájdem lepšie miesto pre pozorovanie výra. Nedával som tomu veľké šance. Hniezdo majú v dutine na kolmej stene. Je na nich vidno len zo skál oproti a tie sú vzdialené viac ako 100 metrov. Myslel som si, že kým nie sú listy, bude sa dať fotiť aj so samotného svahu. Fyzika ale nepustí. Svah je síce o pár metrov bližšie, no samici z nižšej výšky vidno len ušká. So stúpajúcou výškou rastie aj vzdialenosť a nakoniec som skončil tam, kde naposledy. Urobil som si zopár záberov a keďže v hniezde nie je ešte žiadna aktivita, rozhodol som sa prejsť na druhú stranu hrebeňa a skúsiť diviaky, ktoré som tu vídaval. Keď som tu objavil výrov, prebiehali pomedzi skaly a takmer mi skočili na chrbát. Do tých končín ale chodievajú až neskoro a tak som sa rozhodol im ísť naproti.

Prešvihol som sa cez hrebeň a zišiel som na lúky a už ostávalo "len" nájsť vhodné miesto na sedenie. A to sa ukázalo ako najťažšia časť plánu. Chodil som hore dole a nevedel som kam si sadnúť. Mnoho skúseností z tejto oblasti som nemal, no podľa chodníčkov zver schádzala z lesa na lúky. Problém bol v tom, že to bolo celé vo svahu. Nie je nič horšie ako sedieť hore kopcom "s nohami nad hlavou". Nakoniec som sa oprel o spadnutý konár čerešne, v rohu medzi dvoma chodníčkami. Na fotenie to nebolo úplne ideálne, ba priam až nevhodné, no šiel som sem len na prieskum. 

Už po pol hodine som vedel, že toto čakanie bude dlhé. Ani nie preto, že by sa zver neukázala. Diviačica prešla cez húštinu predo mnou už po pár minútach. Ale v tej krkolomnej polohe ma boleli kríže. Nevedel som poriadne obsedieť. Každú chvíľu som sa naprával, menil polohu o milimetre aby s kríže na pár minút oddýchli. Diviaky sa počas môjho polohovania ozývali z kríkov nado mnou. Kvičanie sa ozývalo, na moje nešťastie, až moc vľavo, kde mi výhľad zakrývali trnkové kríky. Veril som však, že niečo zabehne aj ku mne.

Intenzita hrôzostrašných zvukov sa stupňovala. Už som počul aj šuchot v lístí a krochkanie prasiatok. V duchu som si nadával, že som si tam hlúpo sadol. "Ktovie, čo sa tam za rohom všetko deje a ja tu pozerám do trnkových kríkov a snažím sa nájsť pohyb medzi hustými konármi," hovoril som si. K tomu ešte tá bolesť chrbta. Mal som sto chutí to zabaliť. Vydržal som. A o pár minút som sa už vytešoval.

Od skupinky šantiacich diviakov sa odpojila jedna mladšia diviačica. Musela počuť moje výčitky a prišla ma utešiť. Zbadal som ju medzi konármi kríkov. Okamžite som sa celý otočil doľava, čím som si spôsobil ešte intenzívnejšiu bolesť. Zaťal som zuby a čakal som, kým nevyjde spoza húštiny. Diviačica sa pohybovala pozdĺž trniek a v momente, keď sa mi celá ukázala, otočila to priamo na mňa. Ladným krokom, preplietajúc jednu nohu cez druhú, ako modelka na móle, si cupkala priamo ku mne. Vybrala si to najhoršie, no zároveň fotograficky najlepšie miesto v mojom perimetri. Stačilo, aby išla meter vpravo a ocitla by sa v priebhlbine, alebo meter vľavo, kde by som ju nevidel cez kríky. Opäť však zaúradovalo šťastie prvého razu a ja som si to užíval.

Pár metrov predo mnou vošla do húštiny. Celý čas si ma premeriavala a snažila sa zistiť čo som zač. Postupne cez lúku prešli aj ďalšie diviaky s malými prasiatkami. Grúlili, kvičali a fučali ešte dobrú pol hodinu v jarku podo mnou. Počkal som až dokým sa nevzdialia a v šere som sa pobral domov. Na cestu mi ešte zahúkal samec výra zo skál a ja som šťastný kráčal domov. 

Domov som si okrem fotiek doniesol aj jedného neželaného pasažiera. Spolu s prebúdzajúcou sa prírodou sa zobúdzajú aj kliešte. Dôkladne sa prezrite po každej prechádzke v lese, najmä v miestach s hustou vegetáciu a výskytom zveri. Dobrým pomocníkom môže byť aj repelent a v neposlednom rade očkovanie proti encefalitíde. 

#jarvlese #wildlifephotography #slovenskapriroda #jelene #les #naturelovers #fotografovanie #wildlife #slovakia #naturephotography #hmla #ranovprirode #priroda #zivotvlese #slovaknature #wildnaturesk