Láska

Zima udrela v plnej sile. Hrubú vrstvu snehu doplnili silné mrazy a zver sa stiahla do lesov. Koniec týždňa ale priniesol zmenu. Do našich končín začal prúdiť teplý vzduch a prišlo oteplenie.

Spolu s Palim sme sa vybrali na lesnú čistinu. Celú noc bolo nad nulou a počas cesty autom pršalo. Kým sme sa ale dostali na miesto, dážď utíchol a my sme mohli vyraziť. Tentokrát sa išlo dobre. Od auta to je zhruba 500m do mierneho kopca. V roztopenom snehu sa už dalo aj lepšie kráčať.

Po 20 minútach sme sa dostali na miesto. Keďže som tu už dlho nebol, trošku som rozmýšľal kam si sadneme. Vybrali sme si nakoniec košatú borovicu, pod ktorú sme si sadli. Ja priamo ku kmeňu, Pali o kúsok ďalej do trniek. Ešte sme sa ani poriadne nezamaskovali, začalo znova pršať. Našťastie to nebol nejaký výdatný dážď. No z borovice kvapkala voda ešte dobrú hodinu a tak sme boli trošku mokrí. Do takého počasie sa ani zvieratám moc nechcelo. Iba zopár drozdov prelietavalo z lesa na mladé hlohy a srnčie prešlo bokom cez hustý porast. Vedeli sme ale, že sa má okolo ôsmej vyčasiť. Keď oblačnosť neustúpila ani o štvrť na deväť, vybrali sme sa na prechádzku.

Neďaleko nášho stanoviska nás začul srnec a svojím brechotom nám dával najavo kto je tu pánom. Chvíľku sme počkali kým zájde a pomaličky, z nohy na nohu sme pokračovali cez les na vrch kopca. Keď sme sa dostali na vrch, zbadal som jeleňa ako leží pod stromom.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Pomaličky sme sa plížili pomedzi stromy. Na moje prekvapenie, jeleňovi sme aj napriek hľadaniu lepšieho uhla nevadili. V tom sa pred nami zjavil srnec. Cez popadané stromy a konáre sa ale nedalo fotiť. Zrazu sa jeleň postavil a spozornel. Pozeral hore svahom. Z ničoho nič, sa zodvihla črieda asi 6 jeleňov a utekala popod nás. "Niečo ich muselo vyplašiť", hovorím Palimu. Prešiel som pár krokov aby som videl za kopček. Jelene utekali popod nás. Vtedy som zbadal aj dôvod. Zhodár so psom išiel priamo po ich stope popod celý kopec. Vedel som, že tam už nič nepríde a tak sme vyšli z lesa na lúku, kde sme predošlí deň videli "vláčik" jeleníc zachádzajúcich na ležovisko. 

Pali ostal stáť hneď na okraji pri oplôtku. "Poď, ďalej je lepší rozhľad", povedal som mu, keď som ho míňal. No niečo ho zaujalo a tak som pokračoval ďalej. Odrazu som za zákrutou zbadal ďalšiu čriedu jeleňov. Zadýchané a splašené jelene stáli pri elektrickom ohradníku a snažili sa ho preskočiť.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Chvíľu s ním bojovali až sa im ho podarilo nakoniec prekonať a zabehli do lesa. Zbesilo som mával na Paliho, aby išiel ku mne. Pomaly ku mne prišiel a postupne sme prešli za ohradník, no po jeleňoch ani stopy. Znova začalo pršať. Na vrchu kopca sa ale otvoril výhľad a na protiľahlom svahu som uvidel už tretiu skupinu jeleňov ako pomaličky tiahnu do mladín. Presne na tie miesta, kde chodievam pravidelne, ale vždy tade chodí vysoká po tme. Rýchlo som rozložil statív a urobil som zopár videí. Keď som už mal dotočené a jelene zašli do lesa, ďalekohľadom som prečesával okolie. V tom ma zaujal tmavý fľak na kraji lúky nad jarkom. Pozerám cez ďalekohľad a neverím vlastným očiam. Líščí párik prichytený inflagranti.

Neváhal som ani sekundu a znova som spustil video. Pomaly sa plnili karty. Viac ako pol hodiny sa lišiak od svojej vyvolenej ani nepohol a naplno sa jej venoval. Aj napriek tomu, že už nevládal, aj s vyplazeným jazykom sa k nej vrátil. Krásna nevšedná scéna, ktorú sme so zatajeným dychom z diaľky pozorovali. Romantickú chvíľu ale zmaril ďalší zhodár, ktorý medzi ne priam vtrhol. A aj napriek tomu, že hneď zaliezli do neďalekého brlohu, namiesto toho aby sa im vyhol, neváhal a kopal sneh do diery kam zaliezli a zvedavo nakukol dnu. Keď nič nevidel, pokračoval krížom cez lúky ďalej. A ako naschvál, z lesa začali vychádzať jelene. Neskôr som zistil, že to boli tie isté, čo sa snažili preskočiť elektrický ohradník. Stihol som ešte spraviť pár záberov, kým ich pán v maskáčoch vyplašil a rozutekali sa na všetky strany.

Vždy ma mrzí keď tak niečo nádherné vedia skaziť ľudia bez citu, bez pokory, bez akéhokoľvek vzťahu k prírode. S vidinou obohatenia sa, neváhajú hnať zver krížom krážom  v hlbokom snehu hlava nehlava.