Líščí kráľ

Ak by sa ma niekto spýtal na čo sa najviac teším v máji, asi by som povedal mláďatá. Na svet prichádzajú jelienčatá, malé diviačiky a samozrejme líšky. Vždy sa na ne pripravujem už vopred a už v apríli chodím obzerať ich príbytky. Aj tento rok som vykonal niekoľko kontrol, no neúspešne. Všetky mne známe brlohy boli prázdne. Jeden tip som dostal od Paliho. Ten bol tiež prázdny, ale paradoxne ma úplnou náhodou priviedol na lokalitu, kde bol neďaleko aktívny brloh. No s rastúcou vegetáciou sa stal viac menej nepoužiteľný, keďže v lese začala byť riadna tma a líšča (videl som za 5 návštev súčasne iba jedno) sa chodilo hrať do najhustejšieho porastu. A tak som to na tento rok s líškami vzdal. Až mi cez víkend dal ďalší kamarát info, že videl líščatko. Podľa priloženej fotky malo ísť o úplne drobunké a tak som dlho neváhal a hneď som sa šiel presvedčiť na vlastné oči.

Už keď som sa blížil k miestu, v šuchotajúcom lístí som nad dolinou v skalách začul a zbadal pohyb. Okľukou som sa vyštveral hore, no po brlohu ani stopy. Keď v tom som zbadal niečo zvláštne. Pár metrov odo mňa, len tak v lístí pod skalným previsom ležalo klbko úplne maličkých líščat. Čo čert nechcel, telefón ostal doma a tak som si nespravil ani fotku. Ihneď som sa vzdialil a pozoroval drobce z protiľahlej skaly. Po pol hodine pozorovania sa jedno z nich odpojilo od skupinky a vybralo sa skúmať okolitý svet. A takú veľkú rúru videlo určite prvýkrát.

Po chvíľke odlúčenia bol čas sa vrátiť. A vtedy som si povedal, to by bolo ako scéna z Levieho kráľa, ak by ten malý "prcek" vyšiel na vrch tej skaly. A keď som videl, ako sa malé úšká vynárajú spoza vápencovej skaly pokrytej machom, takmer som nedýchal. Okamžite som odopol foťák zo statívu a cvakal čo to "dá". A keďže môj foťák už fotí len na 3 snímky za sekundu, moc toho nedal. No na moje prekvapenie z toho celkom vyliezlo aj niečo použiteľné.

Nebojácny prieskumník sa neskôr vrátil k zvyšku svojej expedície. Tá však nejavila prílišný záujem a tak sa pobralo ďalej až sa doslova skotúľalo dolu lístím, kde sa ukrylo do diery pod skalou. 

Sedel som tam ešte chvíľu a dumal nad zvyšnými klbkami schúlenými hore v lístí. Tak malé líščatká by nemali byť len tak vonku bez dozoru. A pri včerajších búrkach a chladnej noci sa tak trochu bojím o budúcnosť týchto chlpatých guličiek.