Jún 25, 2024
Za poslednú dobu ozaj nemám šťastie na zvieratá. Tráva je takmer po krk a tak by v nej bol problém zbadať aj medveďa. A ani osvedčené miesta sa veľmi zmenili. Zver akoby sa presunula niekde inde. A tak som šiel skúsiť jedno miesto, kde som videl z protiľahlého kopca vychádzať pekné jelene.
Samozrejme až na druhý pokus. Pri prvom mi to pokazil traktorista, ktorý obracal seno hneď za mojim chrbtom. Druhý pokus ale nebol o moc lepší. Do západu slnka sa ukázala len jelenica s potomkom. No ako naschvál, išli mi od chrbta a chytili vietor. Keď som videl ako pozorná jelenica dvíha nos, ani som sa nepokúšal otočiť. A keď slnko zašlo za horizont, vybral som sa okľukou k autu.
Prechádzal som cez vysokú trávu a zbieral na oblečenie kliešte. To sú jediné "zvery", ktorých je u nás neúrekom. Kým som vyšiel na vrch kopca, pod pás kríkov, mal som ich na rukách 4. Ďalekohľadom som prezeral okolie, no nikde ani nohy. A tak som to už otočil smerom k autu. Keď v tom som zbadal len pár metrov predo mnou chrbát. "Vysoká". Mladý jeleň sa pásol vo vysokej tráve so sklonenou hlavou. Na fotku som ani nepomyslel. Bol blízko cez hustý porast sa nedalo zaostriť. A tak som cúvol pár krokov naspäť, k pásu kríkov. O pár sekúnd sa ale jelienok pohol a vystrčil hlavu z trávy.
Bol ozaj blízko a tak celý nevošiel do záberu. Samozrejme, že ma hneď zbadal a odbehol smerom k húštine. A tak som sa s nepríjemným pocitom vracal k autu.
No verím, že tento jelienok prelomil moju smolu a už to bude len a len lepšie.