Mramorová ozdoba

Len málokedy sa stane, že von idem bez foťáku. Beriem ho aj keď sa ideme len prejsť. Veď človek nikdy nevie, čo sa prihodí. A tak som si ho zobral aj na prechádzku s Bajkou. 

V poslednej dobe si Bajka celkom letí na bylinkárstve a tak cieľom nášho výletu bolo nazbierať lipu na čaj. Vybrali sme sa kúsok za mesto, kde je viacero líp. Ako sme po príchode zistili, prišli sme ozaj o 5 minút 12. Mnohé zo stromov boli už odkvitnuté a tak nám chvíľku trvalo, kým sme naplnili tašku. Popri tom sme si ešte natrhali zopár kvetov harmančeka. Zhodou okolností som mal neďaleko osadenú fotopascu pri vodnom zdroji a tak som bol zvedavý, čo sa na nej ukázalo.

Lúky sme vymenili za zmiešaný smrekovo bukový les. Netrvalo dlho a boli sme pri fotopasci. Prvý úspech. Fotopasca bola stále na svojom mieste. Odomkol som ju a zbalil do ruksaku. Slnko pomaly zapadlo a Bajka ma trošku popohnala. Ešte chcela svoje bylinky rozložiť na sušiaky a tak som si prezeranie záberov nechal na doma. A ako je to u mňa obvyklé, k autu sme sa vracali inou cestou, ako sme prišli. A tak sme pokračovali cez les.

Od kaliska sme sa muselo trošku predierať pomedzi mladé bučky až sme natrafili na širší chodníček. Ja som išiel vpredu. Bajka sa pár metrov za mnou ešte obzerala po mäte, na ktorú si robila zálusk. Pomaličky som vychádzal spomedzi stromov na lesnú čistinu, keď tu zrazu predo mnou hlava jeleňa. Ihneď som zaradil spiatočku. Jelene som tu videl už párkrát, no vôbec by mi neprišlo na um, že sa mi ich dnes pošťastí stretnúť. Rýchlo som zamával na Bajku a potichu som jej šepol, že pred nami sú jelene. Bajka už za tie roky vie čo má robiť. Najlepšie sa je skrčiť a nerobiť prudké pohyby. Našťastie sme boli dobre krytí a tak som si v kľude vybral fotoaparát z ruksaku.

Na šťavnatých listoch mladých stromov si pochutnávalo celé stádo. Úplne hore bola jelenica, pár metrov pod ňou tiež čosi šuchotalo. Priamo predo mnou sa pásol krásny nepravidelný 12-torák. Priamo za ním akurát vychádzali z lesa ďalšie jelene. S ešte väčším parožím. Koruny sa tam len tak mihali. No ja som si vybral práve toho 12-toráka. Vôbec si ma nevšímal a pokojne okusoval listy z mladej liesky. 

Fascinoval ma ten mramorový vzor na jeho parohoch, ktorý rozprával príbeh o raste jeho koruny. Doteraz som si to hádam nikdy nevšimol. Aj Bajka za mnou bola očarená krásnymi korunami jeleňov pasúcich sa len pár metrov od nás. No ako to tak býva, nič netrvá večne. Zrazu sa spomedzi porastu objavila hlava ďalšieho jeleňa, o ktorom som dovtedy nevedel. Hneď si ma všimol.

Po pár sekundách s rachotom utiekol cez húštinu a zobral so sebou aj zvyšok partie. Len ten 12-torák akoby nechápal čo sa stalo. Ostal zarazený, kam všetci zmizli. Obzeral sa okolo seba raz na jednu, potom na druhú stranu. Až napokon neisto odkráčal rovnakým smerom do lesa. Chvíľu sme ešte počkali kým sa trošku vzdialia, nech ich pred sebou celú cestu netlačíme a pomaly sme sa pobrali k autu. 

Po ceste sme si ešte nazbierali čerstvú mätu a pri aute nás čakala krásna čerešnička na torte. Dva brechajúce srnce len pár metrov od nás. Vzájomne sa premeriavali pred čoskoro sa začínajúcou rujou. Škoda len tmy a vysokej vegetácie. Tak zas možno nabudúce.