Mrazivé jarné ráno

Máj sa nezadržateľne blíži ku koncu. Väčšina mláďat sa už narodila a prichádzajú mesiace hojnosti a pokoja. Tentokrát som sa vybral pozrieť, ako to vyzerá na jarných lúkach medzi jeleňmi.

Aj napriek tomu, že je koniec mája, posledných pár dní bola celkom dobrá zima. Ráno bolo poriadne sviežo. Teplomer v aute ukazoval 1°C. Nič však čo by ma odradilo od fotenia. Auto som zaparkoval na okraji poľnej cesty. Po predchádzajúcich skúsenostiach som si preventívne nastriekal nohavice repelentom. Za predošlé dve fotenia, som si domov priniesol picucnutých 4 kliešťov. Tých, ktorých som rozpučil počas čakania na zábery by bolo hádam už aj za pohár. Tento rok akoby sa s nimi vrece roztrhlo.

O pár minút a nejaký ten kilometrík som už stál pod lesom. Pre zmenu som zvolil druhú stranu, keďže predošlé razy mi na osvedčenom mieste nič neprišlo. Obloha bola jasná a tak keď som prišiel na miesto, už bolo celkom vidno. Oproti na kopci sa pásli 3 mladé jelene. Ináč nikde ani chlp. Pokojne som sa teda usadil vedľa skupiny liesok. Zamaskoval som sa a čakal.

O pár minút sa z jarku podo mnou vynorila jelenica s tohtoročným potomkom. Vybrala si však druhú stranu lúky a zašla presne tam, kde som sedel minule. V duchu som si trošku ponadával: "Čo som to zase vymýšľal, mal som si sadnúť tam kde vždy." Svetla postupne pribúdalo a v tom sa zrazu spoza kopčeka vynorila hlava mladého jelienka. Pomaly prechádzal lúkou a okusoval orosenú trávu. Kde inde, ako na tom mojom osvedčenom mieste. Už som len nechápavo krútil hlavou. Mladík sa ma ale rozhodol potešiť. Namiesto toho aby zašiel do lesa, sa vybral okrajom lúky priamo ku mne. 

Hneď mi stúpla morálka. No zbrane som ešte neskladal. O pár minút, presne po jeho stope, sa na horizonte zjavili ďalšie parohaté hlavy. Postupne sa ukázalo zo 20 jeleňov. Väčšinou však len mladé kusy. Iba jednému už bolo vidno koruny. Za posledné roky to tu s kvalitou išlo dolu vodou. Kde sú tie časy, keď tu lúky a lesy brázdili v hojných počtoch 18-toráky. Kde sú tie legendárne 22-toráky, ktoré tu boli ešte pred 2 rokmi?

No čo ma viac štvalo, bolo to, že opäť sa všetko odohrávalo oproti. Boxerské súboje, hryzenie, kopačky, naháňačky. Na to všetko som sa pozeral len z diaľky. Slnko pomaly vychádzalo spoza stromov. Vtedy sa na okraji mojej lúky voľačo pohlo. V diaľke som spozoroval 4 jelene. Tiež mladšie ročníky. V tom mrazivom ráne im to ale svedčalo. Pevne som veril, že sa dostanú bližšie. A moje prosby boli vyslyšané. O pár minút už boli pri mne.

Svetlo bolo síce už trošku ostrejšie na môj vkus, no veľmi som sa potešil tomuto stretnutiu. Napokon sa jelene pridali k čriede oproti a ja som sa mohol nerušene vytratiť z miesta činu. No nabudúce si určite sadnem na svoje obľúbené miesto, nech sa deje čokoľvek.