Pán divokej lúky

Jelenia ruja bola ešte len na začiatku a ja som postupne obchádzal svoje miesta. Tento rok som si našiel jedno veľmi zaujímavé. Krásna lúka pod horou. No nie len taká obyčajná, s pokosenou zelenou trávou. Bola tak krásne divoká. Už ostávalo len jedno, zistiť či tam chodia ráno jelene.

Keď som o 5 ráno sadal do auta, ostal som prekvapený. Bola poriadna zima. Teplomer ukazoval 4°C. V duchu som sa potešil, že som si v ruksaku nechal ešte jednu tenkú mikinu z večerného výletu. Ihneď po príchode som si ju aj obliekol. Studený vánok ešte umocňoval pocit chladu. Bol som však rád. Čakal ma 20 minútový pochod do kopca. 

Prvý jeleň sa ozval keď som zamykal auta. Bol však na druhej strane doliny. Ja som mal namierené inam. Postupoval som po lesnej ceste lemovanej z oboch strán mladinami. Bola tma ako v rohu, svietili len hviezdy. Pomaličky som kráčal z nohy na nohu, aby som nešuchotal po vymletej koľaji. Keď som sa dostal na hrebeň, z druhej strany sa ozvali jelene. Minimálne 5 jeleňov tu pekne revalo. Ihneď sa mi rozbúšilo srdce. Musel som sa krotiť, aby som sa nerozbehol, tak som chcel už sedieť na mieste a pozorovať to úžasné divadlo.

Netrvalo dlho a už som sedel zamaskovaný medzi smrekmi. V pozadí sa pod Malou Fatrou prelievala hmla a predo mnou bolo 5 jeleníc okolo ktorých krúžil jeleň. Ešte som nevedel aký, no jedno bolo jasné. Bol to bojovník. Na každé zaručanie protivníka ihneď reagoval a akonáhle sa k nemu priblížil čo i len mladý jelienok, ihneď ho vyhnal zo svojho rujoviska. Postupne sa rozvidnelo a jeleň, 12-torák, bol stále predo mnou. Neúnavne si obháňal svoje jeleničky a všetkým na okolo dával jasne najavo, kto je tu pánom. 

Ja som však čakal na lepšie svetlo, aby som si spravil aspoň dokumentačné video. Po východe slnka zalialo krajinu doslova magické svetlo. No jeleň sa držal stále okolo svojich družiek v strede lúky. Odzadu sa k nemu ale blížil mladý osmorák. Ihneď po ňom vyštartoval. Mladík sa dal ihneď na ústup. A zhodou okolností smerom ku mne. 12-torák ho hnal ako keby išlo o život. S ručaním sa za ním valil ako tank.

Mohutnými skokmi mu mladému jeleňovi nedal šancu.

Obaja sa napokon stratili v lese po mojej pravici. Pán rujoviska sa ale vrátil. Tak ako upaľoval odhnať rivala, tak sa aj vracal. Dominantne s ručaním.

A na tej lúke mu to ozaj svedčalo. 

Bol som tak pohrúžený do deja, až som prepásol doslova životnú fotku. V tom krásnom svetle letel priamo na mňa myšiak. Ani len nemávol krídlami, oba plachtil mne rovno do objektívu. Bol som očividne dobre zamaskovaný, lebo si ma nevšimol až do poslednej chvíle keď som pohol objektívom. Vtedy si sadol na smrek vedľa mňa. Stále však nevedel čo som a neveriacky naťahoval hlavu. Zo 3krát preletel priamo popred mňa. Zachytiť sa mi ho podarilo až keď si sadol na druhú stranu.

Oblohu medzitým zahalili mraky. A na moje prekvapenie to tu stále poriadne žilo. Jelene sa ozývali a prechádzali lúkou až do pol ôsmej. Vtedy sa aj jelenice rozhodli zatiahnuť do mladín a jelení koncert postupne utíchal. Spoločne napokon opustili lúku a stratili sa v húštine. 

Na divokej lúke pod horou zavládol na chvíľu pokoj. Veľmi som sa tešil, že som našiel opäť novú lokalitu, kde to žije a nevedel som sa dočkať ďalšej návštevy. 

#jelen #reddeer #wildlifephotography #naturephotography #slovakia #priroda #divocina #fotografprirody #wildslovakia #cervuselaphus #naturelovers #animalphotography #wildanimals #wildnaturesk #jeleniaruja #deerrut #autumn #jesen #fall