Po každej búrke vyjde slnko

Po vlne horúčav bolo jasné, že prídu aj búrky. Predpovede hlásili prechod frontu sprevádzaného výdatnými zrážkami. U nás to vyšlo na piatok (12.07.2024) večer. Silný vietor, množstvo bleskov a poriadny lejak. Všetci vieme ako to dopadlo na festivale Pohoda. No jedno bolo jasné. Nasledujúci deň, alebo 2 budú ráno inverzie. Ja som stavil na sobotu.

V noci z piatka na sobotu sme toho moc nenaspali. Búrka u nás trvala až do nejakej 12 v noci a tak sme s Bajkou striedavo behali a zatvárali okná. Budík zazvonil 3:06 a ja som prekvapivo bez problémov vstal. Bajku som sa po 3 hodinách ani nepokúšal budiť. Umyl som sa, obliekol a mohlo sa ísť. Keď som vyšiel z domu, žiadna hmla ani nízka oblačnosť sa nekonala. Bol som trošku sklamaný, no v kútiku duše som veril, že to vyjde. Môj cieľ bol totižto o "pár" kilometrov južnejšie. No ani počas cesty to nevyzeralo nádejne. Temné chmáry sa držali len okolo kopcov, no v dolinách vôbec. Ani okolo Váhu sa nič nevznášalo. Plán však bol jasný a tak som pokračoval v ceste. Hneď ako som odbočil z hlavnej cesty a vnoril sa do tiesňav, pohltila ma hmla. Vtedy mi vzplanula iskierka nádeje. Otázka znela, ako vysoko bude hmla.

Cesty boli pokryté polámanými konármi a zmesou štrku a blata pri každom vyústení lesnej cesty alebo chodníka. Išiel som opatrne, no keď som videl tú spúšť, chcel som byť čo najskôr mimo tiesňav. Našťastie som dorazil do cieľa bez väčších problémov a výstup mohol začať. 

V tme som nejako nevedel nájsť vstup do lesa. Vysoká bujná vegetácia ma nejako zmiatla a tak som sa do nej proste len zanoril a stúpal strmo hore, až kým som nenatrafil na nejaký chodníček. Takto v lete som tu azda ešte nebol. Do týchto miest sa vydávam najmä na jeseň. Po pás mokrý som pokračoval. Vôbec mi to nevadilo. Teplota v noci neklesla pod 18°C a mokré nohavice poskytovali príjemné osvieženie. Do východu slnka ostávala slabá zhruba hodina. Vedel som, že miesto na ktoré chcem ísť stíham úplne vpohode. Ale išiel som štandardne, nič som nevypúšťal. To sa o pár minút ukázalo ako dobrá voľba. Tlak nebol až taký vysoký, aby stlačil hmlu dostatočne nízko a "moja" výhliadka bola ponorená v hmle. Neostávalo mi nič iné len pokračovať vyššie, kde sa nachádzajú ďalšie výhľadové miesta. No nie sú až tak fotogenické. Najhoršie na tom bolo, že ťažko nadobudnuté výškové metre som behom pár metrov stratil, keďže chodník obchádza strmé skalisko zospodu. Dolu to išlo rýchlejšie ako som čakal. Mokré kamene a korene stromov mi to párkrát ozaj urýchlili. Nahor to už bolo horšie. No žiadna tragédia. Jediné čo ma tlačilo, bol čas. A tak som radšej ešte pridal. Takmer som až bežal s tým ťažkým ruksakom. Hodinky mi "našťastie" opäť nemerali tep, lebo by už opäť blikali na červeno. Rýchlym tempom som preskakoval polámané stromy a konáre a netrvalo dlho a ocitol som sa nad hmlou. Pred sebou som mal už len posledný strmý výstup a bol som na výhliadke. Ešte posledná facka od mokrého borovicového konára a bol som tam. Ten pocit, keď sa pred vami otvorí ten výhľad a celý svet je ponorený v hmle pod vami je neopísateľný. Vždy si vtedy pripadám, ako by som sa vrátil stovky, ba priam až tisíce rokov naspäť v čase. Naspäť do doby, kedy krajinu nehyzdili prvky ľudskej civilizácie. Som tu len ja, krásna príroda, divoké zvieratá a ten neopísateľný pokoj. 

Od auta som to stihol za nejakých 24 minút a tak mi ostávala ešte chvíľka do východu slnka. A ako inak s ňou naložiť ako s točením časozberného videa. Jediná chybička krásy bola chýbajúca vyššia oblačnosť, ktorá by už bola krásne zafarbená slnečnými lúčmi. Nastavil som teda foťák a mal som zhruba 20 minút času. Najedol som sa a popri tom som hľadal nejakú rozumnú kompozíciu na panorámu, keďže som to tu nemal v oku. Časozber som ukončil o čosi skôr. Slnko sa totižto už oprelo o ostrovčeky v hmle. 

Prvú panorámu som zakrútil od Kľaku (v pozadí naľavo).

pano2918

No chcelo to väčšiu hĺbku a tak som sa posunul o pár metrov doprava. 2969

No a nech som robil, čo som robil, viac kompozícií som už nevyčaroval. 

Hmlisté rána sú ale ako stavané na "dlhočasovky" s ND filtrom. A tak som sa rozhodol, že tú hmlu trošku "našľahám". Bohužiaľ až doma som zistil, že na prvých pár záberoch sa mi zjavuje zrejme špina na filtri, ktorá úplne pokazila zábery. A tak mi ostal iba jeden použiteľný. 3027

Z ruksaku sa na mňa usmieval ešte jeden poklad, ktorý som doteraz nevyužil. Štyristovka od Canonu. Dlhým teleobjektívom, si človek vie krásne pritiahnuť a odseparovať rôzne detaily. 3142

Následne som urobil ešte jeden časozber. Zistil som, že to všetko trvá poriadne dlho a zišiel by sa mi ešte jeden foťák. Hlavne keď vám pri prehadzovaní objektívov nad hlavou krásne lietajú krkavce. Trošku zosilnel vietor a tak som sa priblížil bližšie k technike, keby ju bolo treba zachraňovať. Našťastie nebolo treba a ubehlo to celkom rýchlo. S poslednými zábermi videa stúpla oblačnosť, až zahalila svojím chladom aj mňa a celú skalnú "rozhľadňu".

Vtedy som pobalil všetko moje "harampádie" a cupital dolu kopcom. A tie klzké korene ma zo trikrát takmer posadili na zadok. Našťastie som to ustál a bez ujmy na zdraví a technike som dorazil až k autu. Celkové hodnotenie fotolovu bolo na 8/10 bludišťákov. Jedného strhávam za príliš vysokú hmlu a chýbajúcu vysokú oblačnosť a druhého za to, že sa mi nepodarilo cvaknúť miestnu faunu.