Ponuré ráno

Sneh sa v nížinách dlho neudržal a opäť tu máme len ponurú atmosféru prelomu jesene a zimy. Sychravé počasie, dážď a chlad. Človek by ani psa nevyhnal. Nie vždy si ale fotograf môže vyberať ideálne podmienky.

Na fotenie, tak ako každý rok v tomto období, nezostáva veľa času, a človek sa musí uspokojiť aj s tým málom, ktoré mu ostáva. Už sa nehľadí na to, kedy bude najlepšie svetlo. Stačí, že z oblohy nepadajú vedrá vody a nefúka vietor silou orkánu. Potom sa stačí už len dobre obliecť, zatnúť zuby, prebrodiť rieku ráno v úplnej tme, zamaskovať sa na brehu a čakať na rozvidnenie a dúfať, že práve na toto miesto príde objekt, na  ktorý čakáte. Tentokrát boli v pláne volavky, poprípade s kúskom šťastia vydry. Nakoniec priletela elegantná biela pani, ktorá sa mi párkrát prešla alebo preletela popred objektív.

No a keď si už človek necíti prsty a kríže, treba to zabaliť a dúfať, že nabudúce už budú lepšie podmienky.