Pri bazovom háji

Každý rok sa po zime teším na príchod teplých dní, kedy človek môže zhodiť hrubé oblečenie. A vždy sa aj teším, kedy pôjdem pozrieť srnce ako im krásne rastú parohy. Ale skĺbiť pekné počasie a mať šťastie na srnce nie je vždy pravidlom. Tak som si povedal, že to ešte skúsim.

S Palim sme sa po práci vybrali na obľúbené miesto. Po príchode nás ale čakalo neminlé prekvapenie. Fúkal dosť silný vietor. A aby to nebolo málo, jeho smer veru nebol úplne ideálny. Zver vďaka nemu bola zatiahnutá a to nám trošku nahrávalo do karát. Presunuli sme sa na okraj lúky. Ani tam nebolo vidieť ani chlp. Rýchlo sme teda prešli okrajom lúky. Každý sme si našli svoje miesto a zamaskovali sa.

Užíval som si teplé lúče slnka. No po čase mi už začalo byť dlho a už som prestával dúfať, že sa v našej blízkosti niečo ukáže. Iba v najvzdialenejšom rohu lúky sa motalo srnčie. Nemalo však tendenciu ísť našim smerom. Párkrát sa pred nami mihli biele zadky v kríkoch, no von akoby sa báli vyjsť.

Slnko sa už skláňalo nad horizont, keď sa priamo pred nami z húštiny vynoril srnec. Okamžite sme naňho synchronizovane presunuli objektívy. Stále sa však motal na kraji bazového hája. Veril som ale, že pôjde po svojej obľúbenej trase, ktorá viedla pár metrov od nás. Postupne sa ukázali ďalšie 4 kusy. To srnca posmelilo a konečne sa odpútal od kríkov.

Srnec lesný -Capreolus capreolus-

Tenká vrstva oblačnosti rozlievala príjemné mäkké svetlo. Srnček ale stále postupoval ďalej a ja už som sa musel poriadne vytáčať aby som ho udržal v hľadáčiku. V momente, keď sa zapásol som sa dokonca musel zvaliť na zem a podoprieť sa rukou. Všetky funkcie fotoaparátu som musel ovládať jednou rukou. Pohyb hore dole, do strany, pohyb ostriaceho bodu. Ostávalo už len nakomponovať záber a stlačiť spúšť.

Srnec lesný -Capreolus capreolus-

Vtedy ma ale už riadne triaslo. Bol som tak vykrútený, že som fotil v podstate poza seba. To sa už srncovi nepáčilo a uprene sa na nás pozeral. Zmätený sa len otočil a pomaly odkráčal späť ku kríkom. Cestou sa ešte pár krát obzrel a skontroloval tie dve čudá sediace v tráve.

A my s Palim sme spokojne s úsmevom na tvárach ešte sedeli do tmy. Bol som rád, že sa nám zadarilo. Srnčie už pomaly presrsťuje a to je neklamným znakom, že sa treba posunúť ďalej.