Pripravený na ruju

Slnko vychádza na konci augusta už poriadne neskoro a tak už nestíham rýchle výjazdy pred prácou. Odteraz som odkázaný len na poobedia, alebo víkendy. O to viac sa na ne ale teším. Leto sa pomaličky končí a blíži sa jedno z najkrajších období roka, jeseň.

S jeseňou je neodmysliteľne spojená jelenia ruja. A ako každý rok, som zrejme viac nedočkavý ako jelene samotné. Vyberám sa preto na kontrolu rujovísk. 

Vystupujem z auta na okraji dediny a balím si veci do ruksaku. Je poriadne teplo. Teplomer v aute ukazoval 16°C. Bundu si ani neberem a šlapem len v mikine. No aj tak som za pár minút spotený. Stúpam strmým brehom smerom k zvážnici, keď na druhej strane doliny počujem prvé Aúúú. Neverím vlastným ušiam. "27. augusta, teplo ako v saune a jelene ručia!", behá mi po rozume. Postupujem ďalej a hovorím si, že mi už šibe a ručanie som si len vsugeroval. V tom sa ale oproti ozve znova jeleň. A ďalší a ďalší. Nechápem. Ale mozog mi už vyplavuje endorfíny a srdce bije ako o dušu. To je ten moment, na ktorý sa teším každý rok ako dieťa. Prvé zaručanie je ako keď si objednáte vysnívanú vec, neviete kedy presne príde, ale každým dňom viete, že o pár dní to tu je. Prechádzam cez husté kríky, okolo diviačej rodinky až na lesnú cestu, po ktorej sa dostanem na lúky pod lesom. Za 20 minút už sedím ale na tejto strane je ticho. Ani za chrbtom už nič nepočuť. Iba podo mnou počuť údery parohov, ale to sa len mladé 8-moráky pretláčajú. Postupne ale zachádzajú do lesa podo mnou. Pomaly sa rozvidnieva. Vtom sa na lúčke podo mnou zjavil mladý 8-morák, možno jeden z tých "bitkárov". Prechádzal pozdĺž pásu stromov, pri ktorý som sedel, smerom k prieseku, ktorým zver tiahne na ležoviská. Postupne zašiel a cez krovinu som ho už nevidel. Pripravil som sa. Vedel som, že musí prejsť cez priesek. S prstom na spúšti a okom na hľadáčiku som netrpezlivo čakal, kedy sa ukáže. O to viac som bol prekvapený, keď sa na druhej strane kríkov zjavil urastený 12-torák. Spočiatku som nechápal, čo sa to stalo. Nemal som ale veľa času na rozmýšľanie a tak som radšej fotil. Tento fešák sa postupne vypásol spomedzi kríkov a ukázal sa v plnej kráse. Neklamným znakom, že ruja sa blíži bolo aj nervózne potriasanie hlavou a následné "flémovanie", ohnutie hornej časti pysku, ktorou sa jelene snažia zistiť rujnosť jeleníc.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Už už som čakal, že zaručí.

Nikde naokolo žiadna jelenica ani sok a tak pokračoval ďalej. Slnko Vtedy vykuklo ponad horizont a plnou silou udrelo na krajinu.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Ešte posledné obhliadnutie a o chvíľu  sa stratil v tieni lesa.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Ostal som ešte sedieť a čakal som, kedy prejde ten mladý 8-morák. No po ňom sa akoby zem zľahla. Prišlo mi, že sa prechodom cez pás stromov presunul v čase a razom bol z neho o 3 roky starší jeleň. Nešlo mi to do hlavy. 

Nič sa už však neukázalo, nič neodskočilo a tak verím, že tam medzi stromami sa nachádza časový portál. Ja ho však budem pozorovať len z diaľky, nechcem sa zrazu ocitnúť v koži starého deda, na to mám ešte čas :).