Pripútaná

Posledné dni sú doslova na nevydržanie. Úľava neprichádza dokonca ani v noci. Jediné miesto, kde sa dá prežiť,  je okolie vody. Rieky, jazerá a rybníky dokážu poskytnúť životodarnú vodu a ochladenie. A tak som sa znova vybral pokúšať šťastie práve k vode. Plán bol rovnaký ako naposledy. Prísť po tme, zamaskovať sa na brehu a skúsiť počkať na nejakú volavku alebo iné vtáctvo a následne po východe slnka sa povenovať malým hmyzím potvorkám.

Teplota ráno ledva podliezla 20°C a tak som bol rád, že som konečne vypadol z rozpáleného mesta. Ozajstné osvieženie prišlo však až pri vode. Pri prechode cez brehový porast mi rosa zmáčala nohavice, ktoré ma príjemne chladili ešte dlho potom, ako som sa zamaskoval. Panoval tu pokoj. Jemný opar sa kotúľal ponad hladinu vody. Tu sa spoza vodnej pary, vynoril ako duch, mladý srnček. Pochutnával si na šťavnatej tráve. Na horizonte za ním sa objavila aj srna. Tá sa ale po chvíľke ukryla do rákosia. 

Hladinu vody zrazu niečo rozčerilo. "Vydra! A tu?", čudoval som sa. A dokonca dve. Striedavo sa vynárali a hostili sa na nejakej rybe. Divadlo však netralo dlho. Ako nečakane sa zjavili, tak aj zmizli. A tak mi spoločnosť robil len srnček na druhom brehu. Volavkám sa akoby vôbec nechcelo. Ani len nepreleteli široko ďaleko. Zvláštne. Minulý rok som tu mával volavky pravidelne každé ráno.

Keď slnko pomaly vyšlo a srnec nasledoval svoju kamarátku, vymenil som objektívy a zohnutý som sa predieral mokrou trávou. Rosy bolo viditeľne menej a hmyz bol vďaka vysokej teplote aktívny už pred východom slnka. Ešte z krytu som videl ako sa ponad hladinu vody premávajú vážky. Vďaka tomu som nemal prehnané očakávania. Povedal som si, že prejdem pár metrov po okraji a uvidím, či niečo uvidím. A napokon som uvidel. Na steble trávy sedela mora. Chvíľku mi trvalo, kým som k nej našiel prístup.

Kým som ju ale poriadne odfotil, všetok ostatný hmyz už poletoval vzduchom. A tak som sa rozhodol to zabaliť. Cestou ku krytu som ale ešte natrafil na vážku. Videl som ju už z diaľky. Jej krídla sa trblietali v rannom slnku ako diamanty. Pomaly som sa k nej zakrádal. Nechcel som, aby uletela ako ostatné v to ráno. Našťastie sa ani nepohla. Keď som prišiel bližšie, zistil som prečo. Jedno z krídel, jej uviazlo v starej kutikule. Musela sa z nej len nedávno zvliecť.

Pozornému oku určite neunikla ani miniatúrna mšicomorka dravá naľavo od exoskeletu vážky. Tá dodala fotke ďalší rozmer. Slnko už bolo v tom čase poriadne vysoko a blížila sa šiesta hodina. To znamenalo len jedno. Musel som sa zbaliť a upaľovať do práce.

Krásne osviežujúce ráno v spoločnosti vydier, srnčieho a hmyzích potvoriek sa skončilo a pomaly prichádzalo horúce peklo dňa.

#hmyz #insects #wildlifephotography #naturephotography #slovakia #priroda #voda #divocina #fotografprirody #wildslovakia #Libellula #quadrimaculata #naturelovers #forestlife #animalphotography #wildanimals #wildnaturesk #macro #detail #dragonfly #vazka