Prísny

Celý týždeň bolo škaredo, často pršalo a von sa ísť nedalo. A tak som sa tešil na víkend. Sobotná víchrica však prekazila ranné fotenie. Vynahradil som si to aspoň poobednou prechádzkou. A už ostávala len nedeľa. S Palim sme sa opäť dohodli, že skúsime nadbehnúť jeleňom na druhú stranu doliny.

Keďže v sobotu celý deň snežilo, všade bolo bielo. A riadne zima. Mráz sa vrýval pomedzi vrstvy oblečenia. Na cestu nám svietil mesiac. Pali po chvíľke chôdze skontroloval okolie, no nikde nič. Pokračovali sme dolinou, cez potok a krátky výstup na kopec, kde sme sa usalašili. Asi pol hodinu po našom príchode od potoka vyšiel mladý osmorák, a obhrýzal steblá suchej trávy, trčiace zo snehu. Na fotenie bola ešte tma a tak som si spravil len dokumentačné video. Keď ani po 2 hodinách nič neprišlo, zbalili sme sa a vybrali sme sa do lesa. Už tretí rok tam pozorujem kuvičky vrabčie a tak som bol zvedavý ako sa im darí.

Zmrznutá zem pod nohami prašťala a tak som ani nedúfal, že čosi cestou uvidíme. Opak bol pravdou. Videli sme diviaka a zopár jeleňov. Asi po 2 kilometroch sme prišli na vyvýšené miesto, odkiaľ je vidieť navôkol. 

No a bol tu aj Kuko. Samček kuvička vrabčieho, ktorému som dal toto meno, lebo väčšinu času len tak sedí, a kuká. Škoda len, že z toho najnefotogenickejšieho miesta.

Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-

Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-

Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-

Keď sme už mali čo to nafotené, dali sme Kukovi zbohom a on nás ešte na cestu vyprevadil svojou piesňou. Dúfam, že sa mu tam bude aj naďalej dariť a čoskoro si nájde aj kamarátku, ak sa tak už náhodou nestalo. Verím, že ich lokalite sa vyhnú motorové píly, ktoré sa ale postupne dolinou blížia a "presvetlujú" lesné porasty. A to najmä v tomto období, keď sovy a iné vtáctvo začína hniezdiť.