Ranné prekvapenie

Po krátkej prestávke som sa opäť s foťákom vybral objavovať skrytú divočinu. Výlet do Nórska bol fajn, ich krajina ma tiež mnohé čo ponúknuť, no doma je doma. A keďže sme mali sviatok, už aj som upaľoval do prírody. Bez dlhého rozmýšľania som sa vybral k vode. Hlavným cieľom mal byť rybárik. Vždy sa však snažím maximálne využiť deň a lokalitu a tak som sa tam vybral ešte za tmy. Po víkendovej výprave som bol plný očakávania.

Kráčal som od auta po poľnej ceste, ktorá vedie k rieke. Na jej okraji sú uložené balíky sena, v ktorých sa líške natoľko zapáčilo, že tu vrhla mladé a pred 2 dňami na mňa roztomilo vrčali. No prišlo sklamanie. Žiadne malé chlpaté guličky na mňa nečakali. Pokračoval som teda ďalej. Po príchode k vode som sa chcel rozložiť nižšie ako minule, bližšie k vodnej hladine. V to ráno mi nešla karta. Pomedzi konáre vŕby sa mi nedarilo umiestniť techniku a tak som sa musel presunúť do víkendovej polohy. Zore sa začalo pomaly farbiť do žlta a ja som v strehu čakal, či sa opäť ukáže vydra, alebo bobor. Nič sa však nedialo. Iba rybárik lovil na druhom brehu a za chrbtom sa mi prechádzala volavka. Keď sa slnko prehuplo ponad stromy lemujúce rieku, pobral som sa do krytu na rybáriky.

Kryt tu už máme postavený dlhé roky. No dodnes mi je záhada, ako môže tak dlho odolávať každoročným záplavám. Samozrejme. Nie je to už v plnej paráde ako keď sme do neho prvýkrát zasadli. Strechu odniesla voda už dávno, podlaha je každý rok zanesená a treba ju vždy na začiatku sezóny vyčistiť. Ale stojí, to je základ. 

Táto lokalita je ale vždy akási začarovaná. Rybáriky tu hniezdia o niečo neskôr ako inde. A neraz sa mi stalo, že počas hniezdenia tu ani akoby neboli. Keď potom zrazu jedného dňa, keď sa mladé vyliahnu, sa všetko zmení a všade počuť ich charakteristický piskot. A práve tento rok je taký. Už som tu presedel zopár hodín a mám len jednu schopnú fotku a zopár videí. No vždy keď sem prídem, tak si hovorím, že dnes je ten deň, kedy sa to zlomí. No včera to nebol TEN deň.

Sklamania znášam veľmi zle a toto už bolo tretie za pár hodín. Nezdával som sa. Rybárik sa sem tam ukázal, no vždy sadol niekam do konárov, kde ho nebolo poriadne ani vidno. No zrazu som periférne zbadal pohyb na protiľahlom brehu. Najprv som si myslel, že je to volavka, ktorých tu je neúrekom. No keď som sa pozrel bližšie pomedzi oká maskovania, nestačil som sa čudovať. V tráve oproti sa hostili dva orliaky morské, zrejme pár. Už som ich tu videl a počul párkrát pri čakaní na rybáriky. Vždy sa však len mihli ponad vodu ako duchovia. Ihneď som sa vyplazil z krytu von. Zvnútra mi zavadzali vo výhľade konáre stromov. Pomalými pohybmi som odopol foťák zo statívu a urobil zopár fotiek.

Ich pohľad je ozaj prísny a majestátny. Pozoroval som ich pár minút až mi napadlo, že by bola škoda nespraviť si video. Načiahol som sa preto po statív do krytu. No ešte skôr ako som stihol nacvaknúť foťák, jeden z orliakov začal byť nervózny a odletel. Znehybnel som. Druhý vták, ktorý bol otočený chrbtom ku mne ale pokračoval v hodovaní a tak som sa nádejal, že sa podarí aj video. Keď zrazu sa aj ten vzniesol do vzduchu a zmizol za stromami.

Neskôr som ešte z krytu pozoroval ako preleteli ponad štrkovú pláž, no už nezosadli. A tak som mal po troch sklamaniach jedno veľké ranné prekvapenie. Po ďalšej hodine v kryte som to vzdal a do štatistiky a galérie som si pridal nový druh.