Riečny vlk

Je sobota ráno, no ja aj napriek nepriaznivému počasiu vyrážam do terénu. Takéto dni často využívam na prieskum, keďže fotky bývajú nevábne. Tak tomu bolo aj tentokrát.

Vybral som sa na lúky, obzrieť pohyb zveri, hlavne vysokej. Ešte po tme som sadol na kraj borovicového lesa a čakal. Pochmúrne ráno mi spríjemňoval spev vtákov. Od červienky, cez orieška až po kukanie kukučky, ktorá si sadla priamo nado mňa. Od "východu" slnka ubehla už takmer hodina, no bola stále poriadna tma na fotenie. Vtedy sa na horizonte objavili chrbty. Jelene sa postupne pásli smerom ku mne. Boli to mladé kusy, zopár z nich ešte malo na hlave parohy. No bližšie sa neukázali a pokračovali poza horizont dole do doliny. Počkal som ešte zhruba 15 minút a keď sa nič nedialo, zbalil som "fidlátka" a išiel som na prieskum. Vyšiel som na kopec, z ktorého je najlepší výhľad a pozoroval som okolie ďalekohľadom. Väčšie či menšie čriedy vysokej boli ozaj všade a tak som si urobil obraz o ich pohybe a návykoch. A keďže som mal ešte chvíľu čas, rozhodol som sa ísť pozrieť k vode, ako sa majú rybáriky po minulom sklamaní.

Sadol som do auta a o pár minút som už ležal zamaskovaný pri rieke. Nečakal som, že sa bude niečo zaujímavé diať, no chcel som si nacvičiť príchod na nové miesto. Ako som tak pozoroval okolie, za mnou sa ozvalo žblnuknutie. Najprv jedno. O pár minút ďalšie a ďalšie. Spočiatku som si myslel, že sú to ryby. Nedalo mi to a obzrel som sa za seba cez rameno a nemohol som uveriť vlastným očiam. Vydra! O takomto čase? Okamžite som schytil foťák a namieril ho k vode. Smerovala priamo ku mne. Srdce sa mi rozbúchalo a adrenalín sa pumpoval do žíl.

Vydra riečna -Lutra lutra-

Pohotovo som prepol na rýchle snímanie a už som cvakal ako o život. Takáto príležitosť sa nemusí tak skoro opakovať. Vydra sa ponárala a vynárala a hrýzla svojimi ostrými zubami potravu.   

Vydra riečna -Lutra lutra-

No ako sa náhle objavila, tak sa aj stratila. Stačilo pár ponorov a zmizla mi z dohľadu za zákrutou rieky. "Škoda, že som nenatáčal, to by boli zábery", hovoril som si v duchu. No nedá sa stíhať všetko, aj fotiť, aj točiť a nezabúdať si to hlavne užívať, veď vydra v takomto svetle, to je ozaj sviatok.

Dúfam, že sa jej tu bude páčiť a verím, že toto nebolo naše posledné stretnutie.