Rozbehnutý

Tentokrát som opäť išiel na slepo na novú lokalitu. Na mape to vyzeralo celkom sľubne, tak som bol zvedavý na reálnu situáciu. Po pol hodinke som už stúpal do kopca. Po príchode som bohužiaľ ostal trošku sklamaný. Terén sa na mieste strašne vlnil a tak som nemal až toľko možností kam si sadnúť. Prešiel som dve lúčky a následne som sa rozhodol sadnúť si pod starú jabloň. Rozložil som si veci, zamaskoval a čakal. No niečo mi nesedelo. Necítil som sa tam dobre a tak som to asi po 5 minútach zabalil a presunul sa o kus vyššie k solitérnemu kríku pod vrcholom kopca. Ani som si poriadne nesadol, keď tu zrazu vidím srnca. Pásol sa asi 10m od jablone, kde som ešte pred 5 minútami sedel. Nechápal som. Presúvať som sa už ale znova nechcel a tak som ostal na mieste.

Srnec sa pásol a pomaly sa presúval mimo môjho zorného uhla. Slnko bolo ešte poriadne vysoko a tak som nechcel zbytočne vábiť. Srnec bol už ale rozhodnutý, že opustí lúku predo mnou. Vybral som vábničku a len slabúnko som pískol. Dúfal som, že sa iba otočí a bude sa pásť opačným smerom. Srnec sa len pozrel mojím smerom a kráčal preč. Vábničku som teda odložil a pozeral som do diaľky. V tom sa srnec z ničoho nič rozbehol priamo ku mne. Ani som nestíhal nastaviť foťák a už stál predo mnou.

So zatajeným dychom som pozeral do hľadáčika a stláčal spúšť. Srnec sa len na krátko zastavil a pokračoval v behu.

Už som si normálne myslel, že na mňa skočí. Našťastie asi 5 metrov predo mnou to stočil a prebehol popod mňa. V ten večer som videl v diaľke zopár sŕn so srnčatami, no žiadneho ďalšieho srnca.

Šťastie pri návštevách nových lokalít pokračuje aj naďalej. Tentokrát som bohužiaľ ale doplatil na neznalosť terénu a tak zas len dokumentačné zábery.