Traja králi

Jedno ráno, som sa vybral opäť pozrieť jelene. Bolo to symbolicky na silvestra. Išiel som tam, kde som paroháče videl neposledy. No po príchode nebolo na lúke nič. Myslel som si, že som všetko vyplašil, keď mi prašťala zmrznutá zem pod nohami pri príchode. Aj napriek tomu som si ale sadol na okraj hory a čakal či sa niečo neukáže. 

Pomaly sa rozvidnievalo a oblaky nad Malou Fatrou žiarili ružovo oranžovými farbami. Dolinami sa naháňali striedavo malé, neskôr veľké chumáče hmly. Na chvíľu ma aj pohltili a náhle sa ochladilo. No o pár minút sa znova ukázala jasná obloha a závoje hmly sa roztrhali. Iba jemný opar sa vznášal nad lúkami. "To by bolo, keby teraz išli jelene", hovoril som si v duchu. Ale nešli, ani nič iné. Až keď sa úplne rozvidnelo a opar zmizol, z lesa oproti vybehli 3 jelenice so špicerom. Vpodstate sa ani nezastavili a šprintom vleteli do smrečiny po mojej pravici. Asi ich niečo vyplašilo. Dlho sa potom nič nedialo. Ďalekohľadom som prečesával všetky stráne v okolí, no zver nebolo nikde vidieť. Akoby vedeli, čo sa večer chystá za rachot a ukryli sa hlboko v horách.

Už bolo veľa hodín a mňa čakali ešte povinnosti, tak som pomaly pobral k autu. Prešiel som ešte ponad smrečinu, či na rúbaniach neuvidím zachádzať dáke kusy, no nikde nič. A tak som už zbalil aj techniku. Keď som už bol takmer pri aute, zbadal som na protiľahlej lúke tmavé siluety. Slnko mi ale svietilo priamo do očí a tak som sa pozrel cez ďalekohľad. Boli to jelene, na ktoré som čakal. Dychčali a para im stúpala z úst, čo značilo, že museli utekať. V tom sa znova dali do pohybu. Mierili dole jarkom. Chvíľu som si hovoril, že nejdem pokúšať, aj tak pôjdu inam, no keď som uvidel na mojej strane prvé parohy, už aj som zmenil názor. Utekal som popod kopec do lesa, kde ma nebolo vidno. Cestou som "zahadzoval" nepotrebné veci. Prvý šiel ďalekohľad, potom statív až nakoniec som nechal za sebou aj ruksak, z ktorého som bleskurýchle vytiahol foťák. Prikrčený som sa plížil pomedzi stromy, krytý temnotou mladého lesa. Stádo o mne nevedelo, zaujímalo sa viac čo sa deje za ním a tak som sa ku nim dostal celkom blízko. Stretli sme sa v mieste, kde už zachádzali do lesa, no ešte som stihol spraviť zopár dokumentačných fotiek.

Keď celá črieda zašla do lesa, pobral som sa aj ja. Cestou som pozbieral odhodenú výbavu a spokojne som išiel domov. Dúfam, že ešte v januári napadne sneh a ja sa stretnem s týmito krásavcami v podobnej konštelácii.