"Trójsky" motýľ

Často ma fascinuje, koľko vecí nevidíme. Máme vopred určený cieľ a ideme za ním. Popritom ale prechádzame okolo obrovského množstva živočíchov, rastlín a príbehov, ktoré sa nám uniknú pri plnení svojich cieľov. Nie je na tom nič zlé. Nedá sa robiť všetko. A hlavne dobre. Ale ja si rád zamestnávam hlavu  a tak som sa pred nejakým časom, začal zaujímať o detailnú fotografiu mikrosveta, predovšetkým hmyzu. Veľa som si prečítal, napozeral videá a nakoniec bolo treba teóriu otestovať v praxi.

Zrejme jednou z prvých informácií o fotení hmyzu je, že "hmyzáci" sú ektotermní. To znamená, že si nedokážu vytvárať telesné teplo. A to je kľúčom, k veľmi detailnej makro fotografii. Teda v prípade, že fotíme živé jedince a kvôli fotke nezabíjame svoje objekty. Počas chladných rán to hmyzu trošku trvá, kým sa rozhýbe. A to je presne ten čas, kedy sa oplatí vyraziť na fotenie. A je to presne ten čas, kedy ja obyčajne číham niekde na tie väčšie tvory. Sem-tam ale treba vystúpiť z vlaku stereotypu a prestúpiť na iný prípoj. Prípadne využiť oba spoje. Vtedy sa ale často stáva, že nestihneme nastúpiť ani na jeden vlak a oba nám pred nosom utečú. No niekedy to vyjde.

Ráno som sa vybral na obhliadku ďalšieho rujoviska. Tentokrát sa mi ale nič zdokumentovať nepodarilo. A tak som si povedal, že cestou ešte skočím prevetrať makro objektív. Po predošlých pokusoch som mal zhruba akú takú predstavu o mieste a objekte. Ako zvyčajne som sa ale musel prispôsobiť realite. 

V hlave som mal orosené vážky, modlivky, pavúky. Nič z toho som však na lokalite nenašiel. Na stebielku trávy ma tam čakal jediný modráčik. A tak som si rozložil všetky inštrumenty a cvakol si ho.

Trvalo mi to asi 15 minút, kým som vyskúšal rôzne uhly. Modráčik bol ale trpezlivý a spolupracoval. Nepohol sa ani o mikrometer a ja som okolo neho mohol poskakovať. Následné skladanie potrápilo výpočtovú techniku. Posúdenie výsledkyu nechám na vás. Určite je sa kam posúvať. Zrejme by to chcelo viac investícií do softwaru a techniky a tak len čas ukáže, či ma to bude ďalej držať. 

Zrejme to bolo jedno z posledných fotení hmyzu tento rok, ak nie úplne posledné. Počas jelenej ruje asi nebudem mať toľko príležitostí sa zastaviť a pozrieť pod nohy. Navyše aj mnohí zástupcovia hmyzu pomaly dovŕšili svoju tohtoročnú púť. Tak zrejme zase za rok.

Na záver ešte jedna zaujímavosť. Sám som sa ju dozvedel len nedávno. Prefíkané larvy tohto motýľa sa po vyliahnutí spustia na zem. Následne začnú vylučovať sekrét, ktorý svojou vôňou pripomína larvy mravcov. Tie ich pozbierajú a zanesú do mraveniska v domnení, že ide o ich potomstvo. Do jedného mraveniska si ich takto môžu priniesť aj niekoľko desiatok. Tu sa z nevinných húseničiek stávajú predátori, ktorí požierajú larvy nič netušiaceho hostiteľa. Po prezimovaní v mravenisku sa vyliahnu z kukly dospelé jedince. V skorých ranných hodinách, kedy sú mravce menej aktívne, s kľudom Angličana vypochodujú z tmavých chodbičiek a odletia do šíreho sveta. Ten záver som si už ja trochu prifarbil. Nemôžem si pomôcť. Mám veľmi živú predstavivosť. Ale ono to v realite nebude tak ďaleko od mojich predstáv. 

Príroda ma zrejme nikdy svojimi tajmi neprestane prekvapovať. Čo poviete na tohto malého trójskeho koňa hmyzej ríše? Tá evolúcia je šialená, nemyslíte?