Tá je moja!

Dažďu som si túto ruju užil viac než dosť. No pár krát sa ale pošťastilo a vymákol som zopár pekných chvíľ.

Predpoveď aj v tento deň hlásila dážď a ja som ani neplánoval, že niekam pôjdem. No poobede som pre istotu skontroloval radar a videl som, že veru narýchlo vybehnem. Keď som prišiel na miesto, ešte pršalo a tak som chvíľu čakal v lese. S poslednými kvapkami už ale zver vychádzala z húštin von. Vtedy som už bol pripravený. Celá črieda pomaly vyťahovala na voľné priestranstvo a na môj údiv, rovno ku mne. Jeleň však chýbal. Neostával mi nič iné len čakať. A ako sa hovorí, trpezlivosť ruže prináša. Mne priniesla jeleňa. Krúžil okolo jeleníc a pekne si ich zbíjal. Ani jednej nedovolil vzdialiť sa.

A takto prísne zazeral na mladého špicera, ktorý prechádzal krajom lúky. Aj napriek tomu, že tak mladé jelene sa ruje ešte nezúčastňujú, dal mu jasne najavo, že jeho prítomnosť nie je žiadúca. Akoby hovoril, choď preč, tá je moja!

Posledné lúče slnka sa stratili za horizontom a pod rúškom tmy som sa potichu vytratil.