Ukrytý v hmle

No a ak nepršalo, tak bola ráno často hmla. Tá trochu pomáha pri presune na miesto, no nie vždy pomáha pri samotnom fotení.

Aj toto ráno sme sa s Majom prešmykli popri jeleňoch a nebadane sa usadili do úkrytu. Lúky však boli ponorené do hmly. Dokonca aj tie vyššie položené miesta. Neostávalo nám nič iné, len dúfať, že sa postupom času hmla rozplynie. Tak aj bolo. Raz bolo krásne vidno a o pár sekúnd znova hmla zatiahla oponu. Bohužiaľ vždy v ten najnevhodnejší moment. Keď už sme "dofotili", išiel som sa kúsok vyššie prejsť a pozrieť iné miesto na fotenie. Ako som tak šuchotal v tráve, zrazu sa z mladiny ozval jeleň. Okamžite som sa skrčil aby som zmenšil svoju siluetu. V tom momente ale bola všade naokolo hmla hustá, že nebolo vidno na 20m. Žiadne video, len audio. Riadil som sa teda výlučne podľa zvuku. A ten hovoril, že jeleň sa približuje. Zrazu som v tej bielej tme zbadal siluetu jeleňa ako si to namieril krížom cez lúku ku kalisku. Vábničku som nemal pri sebe a tak som mu len tak ústami zaručal, aby aspoň zastal. Prekvapivo moje "vábenie" zabralo. Ihneď zmenil smer a s revom klusal ku mne.

Až do poslednej chvíle som ale nevedel, či ku mne ide 20-torák, alebo 6-torák.

Nakoniec sa z prízraku z hmly vykľul mladý jelienok, 8-morák so "šabľou" na jednej strane.

Pomaly prešiel okolo mňa a zašiel do brezového lesa.

A hádajte čo? Pár sekúnd po jeho odchode sa hmla rozplynula a na lúky začalo svietiť slnko. Ale taká je jeseň, hmlistá, sychravá a premenlivá.