Uťahaná

Vždy keď sa hory rozozvučia jelením koncertom, moje srdce pookreje. Razom mi mysľou prebehnú všetky tie krásne chvíle, ktoré som za tie roky zažil počas výprav za jeleňmi. Ich dunivé hlasy do mňa každý rok vlejú vlnu energie. Je to ako keby som sa vrátil do detstva a zažíval tú bezprostrednú radosť. Radosť z hmly, farieb a tej nezameniteľnej atmosféry jelenej ruje. A tak som sa vybral na miesto, kde som zažil pred rokom najkrajšie chvíle. 

Zo 3 jelene ručali počas toho ako som kráčal tmavou dolinou. V hlave som si predstavoval, ako sa pri svitaní nejaký predvedie aj pred mojím objektívom. Ani som sa nenazdal a bol som na rázcestí na konci doliny. Vybral som sa doľava, strmo hore. Pre predstavu iba poviem, že to 400m stúpanie mi trvá približne toľko ako 1,5km cez dolinu. Vždy keď sa blížim k miestu, kde sedávam, ledva lapám po dychu. Nijako ma to ale neodrádza a vždy sa tam rád vraciam. Spotený a zadýchaný som si konečne sadol do malinčia a zamaskoval som sa. 

Jelene trúbili pekne. Jeden dokonca neďaleko. Pevne som dúfal, že sa vyberie mojím smerom. Bola ešte tma a tak som len načúval a sledoval okolie. Ako svetla pribúdalo, jeleň sa ku mne približoval. Intenzita jeho ručania sa stupňovala. Jeho hlas sa niesol dolinou ako siréna. Z druhej strany mu kontrovali sokovia. Napokon si ale jeleň vybral na prechod do ležovísk spodnú lúku a tak som ho ani nemal možnosť zahliadnuť.

Po východe slnka sa už nič zaujímavé neudialo a tak som to zabalil. Cestou k autu som sa ešte chcel zastaviť v osikovom háji, kde zvykli rásť o tomto čase kozáky. Tento rok je to ale s hubami riadna bieda. Aj napriek tomu, že pár dní dozadu pršalo, hora bola suchá a po oranžových hlavičkách ani chýru ani slychu. Postupne som sa blížil na okraj lesa. Opodiaľ sa ešte ozýval jeleň. Spomalil som. Lístie bolo navlhnuté a tak sa dalo kráčať relatívne potichu. V tom som zbadal hnedú siluetu medzi stromami. Pomaly som zdvihol foťák k oku. Bola to jelenica. Pokojne sa pásla. Nevedela o mne. Trčala jej ledva hlava. Musel som počkať. A oplatilo sa. Postupne vyšla spoza kríkov a venovala mi pohľad.

Vyzerala ako po fláme. Asi jej jelene nedali spať. Nechal som ju prejsť na druhú stranu a pokračoval som za jeleňom. Ten bol ešte o kúsok nižšie. Iba som ho zahliadol pomedzi stromy ako zaťahuje do lesa. Tam som za ním už nešiel.

Nakoniec som teda domov nešiel naprázdno. Aj napriek tomu, že sa mi nepodarilo odfotiť jeleňa ani nájsť kozáky, radosť mi urobila krásna jelenička. Nasledujúce dni pre ňu budú náročné. Ako aj pre jej nápadníkov. Ale taká je predsa ruja. Za tých pár dní v roku, sa toho musí veľa stihnút.

#jelen #reddeer #wildlifephotography #naturephotography #slovakia #priroda #voda #divocina #fotografprirody #wildslovakia #cervuselaphus #naturelovers #forestlife #animalphotography #wildanimals #wildnaturesk