V kvapkách rosy

Posledných pár rokov ma z nejakého neurčitého dôvodu začal zaujímať život drobného hmyzu. Od motýľov, cez vážky až po modlivky. Tá rozmanitosť tvarov akými hmyz disponuje je až neuveriteľná. Prečítal som množstvo článkov, pozrel stovky videí a už ostávalo len jedno, vyraziť do terénu. 

Ráno som sa bol prejsť na novej lokalite. Nič sa mi ale nepriplietlo pred objektív. Všade bola hustá hmla a slnko nie a nie výjsť. Tak som si povedal, že to je ideálny čas na makro. Vybral som sa na moju obľúbenú lokalitu. Cestou som si premietal ako cvaknem orosenú modlivky čakajúcu na prvé lúče slnka. Keď som však parkoval auto na kraji cesty, niečo sa mi nezdalo. Keď som ale prišiel na okraj lúky, čakalo ma nemilé prekvapenie. Ten krásny biotop, ktorý prekypoval životom, bol zmulčovaný až na hlinu. Sen o modlivke sa v sekunde rozplynul. Už keď som tam bol, rozhodol som sa aspoň prejsť dookola, či niečo na okraji neuvidím. A tak som sa smutne motal po okraji potoka a márne hľadal známky života. 

Tento kus zeme už si toho riadne veľa preskákal. Najprv prekrásne močiare, ktoré boli domovom neskutočného množstva vtákov, neskôr štrkovisko, ktoré po pár rokoch zaniesli odpadom zo stavby tunela. Keď už to vyzeralo, že si ho príroda opäť vezme späť do vlastných rúk, tak ho v čase najväčších horúčav vykosili. 

Pokračoval som zhruba kilometer pozdĺž potoka kým som natrafil na prvé známky života. Na steble trávy oddychovalo šidielko modré. Vybral som foťák z ruksaku a keď som sa blížil k šidielku, hneď vedľa som si všimol motýľa. Od tykadiel až po krídla bol pokrytý kvapôčkami rosy. Jedna gulička vedľa druhej a tak som neváhal ani sekundu.

Slnko sa pomaličky predieralo cez hmlu. Vedel som, že mám už len pár minút, kým sa opar rozplynie a svetlo bude ostré. Rýchlo som nastavil fotoaparát, zakomponoval a urobil som kontrolný záber. Všetko vyzeralo fajn. Už len počkať kým prestane fúkať. Ten vietor nie a nie utíchnuť. Mnohým by sa vôbec nezdalo, že fúka, no pri takom veľkom priblížený je aj jemný vánok problém. Skúšal som všetko možné, postaviť sa pred motýľa a odkloniť vietor, nič však nepomáhalo. A tak som tam stál sklonený s prstom na spúšti a každých pár sekúnd som sa snažil spraviť ostrý záber. Trvalo to poriadne dlho, no napokon sa mi podarilo spraviť zopár sérií. O pár minút som ešte našiel ďalšie šidielka a vážky, no svetlo už bolo poriadne ostré.

Jeden by si povedal, že fotky sú na svete a tým to končí. Pri makre to ale neplatí. Fotky sú len začiatok. Druhá, nemenej náročná časť prichádza po návrate domov. Fotky treba pretriediť a následne poskladať do jedného celku. Len tak pre zaujímavosť. Hĺbka ostrosti jednej fotky pri zväčšení cca 2:1 je sotva pol milimetra. A tak je potrebné vyskladať niekoľko fotiek dokopy aby mal fotografovaný objekt ostrú aspoň hlavu. V mojom prípade to bolo 30 fotiek. Vďaku modernému softwaru to ale ide celkom pekne poskladať. Nič ale nie je dokonalé a množstvo detailov treba z jednotlivých fotiek "doretušovať". No napokon ten výsledok stojí za to. Veď posúďte sami.

Určite je na tom ešte čo zlepšovať. Najmä svietenie. To je ale ďalšia kapitola, ktorú budem musieť zvládnuť. No už teraz sa teším na ďalšie potulky do mikro sveta pod našimi nohami.

#srnec #roeDeer #wildlifephotography #naturephotography #slovakia #priroda #les #divocina #fotografprirody #wildslovakia #srnciazver #naturelovers #forestlife #animalphotography #wildanimals #wildnaturesk