V objatí horizontov

Jelenie ručanie každým dňom slablo a koniec tohtoročnej jelenej ruje sa neúprosne blížil. A tak sme sa s Palim rozhodli zavŕšiť toto každoročné divadlo v tom najkrajšom prostredí, nad pásmom lesa.

Aj napriek viacerým pokusom sa mi v tomto prostredí podarilo len veľmi málo záberov. Mnohé len na veľkú vzdialenosť. Vždy keď sa tu ale vyberiem, je to za odmenu. To prostredie, krvavo červené kríky čučoriedok a brusníc, kosodrevina a vetrom ošľahané zakrsnuté stromy, ma aj bez vytúženej fotky nabíja akousi zvláštnou energiou. Ten pocit, keď tam sedíte zamaskovaný pod stromom a pozeráte do diaľky na nekonečné línie horizontov tiahnuce sa kam oko dovidí.

Vôkol vás len šum vetra a štebot vtákov. Dokázal by som tu sedieť hodiny, či dni. Len tak sedieť a rozjímať a zabudnúť na ten svet tam dole. Ďalekohľadom sledovať každú lúčku v kosodrevine, každý žlab či hrebeň a snívať o tom, že ním bude prechádzať nejaký divý tvor. Akýkoľvek. Srnka by úplne stačila. A načúvať všetkým tým zvukom, jeleniemu ručaniu krákaniu krkavcov,...len tam proste byť. Nikým nerušený a tak príjemne unavený.

A ako sme tam s Palim sedeli s vypnutými hlavami, pri západe slnka sa nám zopakoval scenár spred dvoch rokov. Najprv vyšli jelenice a pásli sa v čučoriedkach. A keď sa slnko takmer dotýkalo najvzdialenejšieho horizontu, ukázal sa aj jeleň. Dlho stál na kraji lesa a hľadel na jelenice. Až v posledných slnečných lúčoch sa nesmelo vybral za nimi.

Po pár desiatkach metrov vždy zastal a pozoroval čo sa v okolí deje.

Až sa napokon dostal k svojim družkám.

Celý čas sa ozýval z doliny ďalší jeleň. Ukázal sa však až po západe slnka.

A ako čerešnička na torte bol tretí, mladý jeleň, ktorý prešiel cez hrebienok. Bohužial sme si ho všimli príliš neskoro. Predstavenie pokračovalo aj po našom odchode. My sme však týmto večerom symbolicky ukončili jeleniu ruju roku 2026.

Aká bola? Čo sa týka intenzity, bola jedna z najslabších, ak nie úplne najslabšia, akú som kedy zažil. Jelene sa so svojimi partnerkami zdržiavali väčšinu času v hustých porastoch a ukázali sa len sem tam. Aj napriek tomu som si ju užil a už sa neviem dočkať, kedy sa hory opäť rozozvučia typickým jelením "Auuuuuua".

#jelen #reddeer #wildlifephotography #naturephotography #slovakia #priroda #divocina #fotografprirody #wildslovakia #cervuselaphus #naturelovers #animalphotography #wildanimals #wildnaturesk #jeleniaruja #deerrut #autumn #jesen #fall