V pruhovaných pyžamkách

Za poslednú dobu mám pocit, že mi všetko uteká medzi prstami. Ciele, ktoré som si dal sa mi rozplývajú pred očami a ja neviem kam skôr. Líščatá ani jazvece som nenašiel na vhodnom mieste a tak som si povedal, že to už nejdem siliť a len tak som sa vybral ráno na okraj lúky.

Zver však išla veľmi skoro a tak sa toho moc nepodarilo. Mal som však dosť času a po rannom čakaní, som sa rozhodol trochu prejsť. Plán bol pozrieť krutohlavy, ktoré sa mi počas predošlej prechádzky ozývali na okraji smrekovej mladiny. Z lúk som sa presunul po lesnej ceste ku mladine. Tu akurát zachádzala skupina vysokej. Chvíľu som počkal, aby som ich pred sebou zbytočne netlačil. Z diaľky som už ale počul krutohlavov. Odbočil som zo zvážnice a popri mladine som sa približoval. Vtom predo mnou niečo zašuchotalo. Keď som sa pozrel pod malý smrek, ihneď sa mi vyčaril úsmev na tvári. Asi 10 malých prasiatok sa chúlilo v klbku pod konármi ihličnanu. Pomaly som sa prikrčil, urobil zopár záberov a z mladiny som vycúval. 

V ten deň som odložil aj fotenie krutohlavov. Nie vždy ide všetko podľa plánu. Dôležité je robiť to čo človeka baví, aj napriek tomu, že sa popri tom lepí smola na päty. Motyka niekedy vystrelí a príroda prekvapí aj takýmto náhodným stretnutím.