Zimný spáč

Keďže cez víkend bolo krásne počasie, tak som chcel využiť každú možnú chvíľku. Rozhodol som sa, že si spravíme krátky výletík v zimnej krajine.

Nabil som baterku po rannom fotení, Bajka uvarila čaj, pripravila niečo pod zub a vyrazili sme. Cestou sme ešte vyzdvihli sestru s partnerom. Po chvíli sme už parkovali na okraji jednej bohom zabudnutej dediny, ktorú tvorí len zopár domov. Prezuli sme sa, zobral som techniku, vytiahli sme paličky a už sme kráčali po zľadovatenom chodníčku. Asi po pol hodine mierneho stúpania sme dorazili ku skalám, na okraji ktorých sa skrývala malá jaskyňa. Už dlhšie som mal v pláne vyraziť priamo sem, a práve v túto dobu. Malo to prozaický dôvod. Mal som zálusk na nejaké netopiere. No vôbec som nevedel, či sa tu nejaké nachádzajú. 

Vybral som čelovku a s malou dušičkou som sa vydal na prieskum. Vstup do jaskyne strážilo zopár ľadových stalagmitov. Strop vstupnej miestnosti sa v červenom svetle čelovky zvláštne ligotal. Pokračoval som ďalej. Slnečné svetlo sa pomaly strácalo, až zmizlo úplne. Hneď ako som vstúpil do ďalšej miestnosti, svetlo dopadlo na malé telíčko visiace zo stropu. Srdce mi poskočilo. Bol tam! Malý netopier. Pristúpil som bližšie aby som si ho detailne obzrel. Jeho malé nožičky sa držali skaly. Prišlo mi to zvláštne vtipné a milé. 

Celý čas strávený v jaskyni som rozmýšľal na tým, ako sa takto dokáže udržať počas celej zimy. Dlho sme sa však nezdržali, nechceli sme rušiť tieto malé visiace potvorky. Celkovo sme ich tu našli troch. 

Z jaskyne sme pokračovali ešte krátko po lesnej ceste, kde sme sa do sýtosti pošmýkali na zamrznutých mlákach a oblúkom sme sa vrátili k autu. Bol to veľmi pekný výlet a milé pozorovanie. Ešte nikdy predtým som nevidel netopiere takto zblízka.