Čas srncov sa blíži

Polovica júla ubehla ako voda. Srnčia ruja klope na dvere a tak som sa vybral na lúky pozrieť, ako to u nás vyzerá. Predchádzajúci deň výdatne pršalo a tak som si vybral vyššie položené miesto. Predpokladal som, že ráno bude hmla a tak aj bolo. Už cestou z mesta bola hmla ako mlieko. No ako som sa blížil k podhoriu a pomaly stúpal vyššie, hmla sa trhala a ostávala len v záveroch dolín. "Ideálne počasie", hovoril som si.

Od auta som prešiel pár sto metrov a už som zbadal prvého srnca. Bolo ešte šero tak som sa rozhodol prejsť až na okraj lúky, kde som si sadol do kríkov. Našťastie ma srnec, ani prichádzajúca srna nezbadali. Už ostávalo len čakať na viac svetla. V ľavej dolnej časti lúky bola ďalšia srna, no bez srnca. Postupne sa ale presunula za lesík a stratila sa z dohľadu. Na lúke ju vystriedala líška. Pokojne si vykračovala po lúke a veľkými skokmi lovila hlodavce. Hmly sa prelievali údoliami a obloha sa farbila do červena. Svetla pomaličky pribúdalo a v tom sa ukázala srna. Na fotenie to ešte nebolo tak som spravil aspoň zopár záberov. Z jarku sa ozývalo srnčie bäkanie, no nevedel som, či je to ten srnec alebo nejaký iný kus. Trpezlivo som vyčkával. O pár minút neskôr išiel srnec, presne po stope srny. 

Bol to ozaj pekný srnec. No ani na chvíľku sa nezastavil.

No napokon sa na chvíľku zastavil.

Krásny statný srnec, s mohutným vysokým parožím. Pevne verím,  že sa mi ho ešte túto sezónu podarí stretnúť, aj keď viem, že v tejto lokalite patrí medzi najlepšie kusy. 

Prešiel ešte pár metrov a bolo po fotení. Chytil mi vietor a odskočil späť do lesíka odkiaľ prišiel. Ešte chvíľu som natáčal hmly. Na záver som sa vybral na obchôdzku. Zaujímalo ma hlavne to bäkanie dole v jarku. No nezistil som pôvodcu. Iba jelenica s mladým jelienkom zachádzala hore do lesa.

Srnčia ruja sa pomaličky rozbieha a tak sa veľmi teším na nasledujúce dni. Dúfam, že aj počasie bude priať a so srncami strávim mnoho zaujímavých momentov.