Farby októbra

Október je mesiac, kedy mám častejšie nasadený širokoúhly objektív na foťáku a namiesto zvierat vyhľadávam zaujímavé výhľady. Veď kto by odolal tak krásne sfarbeným stromom. A keďže u nás v okolí som už bol asi všade, vybral som sa trošku ďalej. Spoločnosť mi robili tentokrát okrem Bajky aj Lucka s Mirom.

Naše kroky viedli opäť do Strážovských vrchov. Minulý rok sme už boli v týchto končinách, približne v rovnakom čase aj zostave. Teraz padla voľba na ďalší z výhľadových kopcov. Výstup hore nebol nijak náročný a za pár desiatok minút sme boli na vrchole. Tu sme si spravili len krátku prestávku a zopár fotiek. Slnko bolo ešte relatívne vysoko a nás čakal ešte presun na finálnu výhliadku. Z vrcholu však bolo jasné, že to opäť nebude ideálne. Západný horizont pokrývala vysoká oblačnosť. Do západu slnka ale ešte ostávala necelá hodina a tak som v kútiku duše dúfal, že by sa to mohlo napokon nejako presunúť alebo roztrhať.

Cestu na výhliadku som našiel až na druhý pokus, no rozhodne to stálo za to. Akoby povedala naša stará mama, pohľad pre bohov. Veď posúďte sami. A nakoniec vďaka vysokej oblačnosti sa nám ukázali zaujímavé halové javy, parhéliá, známe tiež ako bočné slnká.

Ako sme ale zistili, slnko tu na jeseň nezapadá úplne v ideálnom smere a tak polovica scény ostala v tieni. A tak máme aspoň dôvod sa sem opäť vrátiť na jar.