Koniec dňa

Jedného krásneho dňa sme sa s Bajkou vybrali na "kontrolu" môjho tajného miesta. Je to čarovný skalný výbežok pod Súľovskými skalami, ku ktorému nevedie žiaden chodník, no kto vie, ten vie.

To miesto mi učarovalo hneď ako som sa tam prvýkrát ocitol. Nájazdy jeleních múch ma neodradili ani vtedy, ani teraz. Je to zrejme daň za tak krásny pohľad. Kto nezloží skúšku, nie je hoden toho pohľadu. No čoskoro ten pohľad zrejme zmizne. Stromy každým rokom ukrajujú kúsok z výhľadu a ak sa nič neudeje, o niekoľko rokov táto krásna skalka upadne do zabudnutia a stratí sa v spleti konárov. Dúfam, že sa mi to ešte podarí cvaknúť podľa mojich predstáv, kým to ešte ide.

Listy na stromoch ešte neboli vyfarbené a tak sa panoráma nekonala. No ten západ slnka stál za to. Ešte že so sebou stále vláčim 400vku :D.