Pod Rozsutcom

Po ďalšom pracovnom týždni prišiel víkend. V piatok malo výdatne snežiť, no ako už klasicky, viac pršalo ako snežilo. Sobotné hmlisté ráno som chcel pozrieť jedno miesto, kde sú líšky, diviaky a hlavne sova lesná, ktorej by to v zasneženej krajine svedčalo. Videl som aj líšku, aj diviaky, aj vysokú, no bola taká príšerná hmla, že sa fotiť nedalo a tak som nešiel pozrieť ani sovu do bukovej hory. V nedeľu mala nastať zmena a tak som si vymyslel výlet do Malej Fatry. Tentokrát na menšieho z bratov Rozsutcových. 

Ráno som sa zobudil ešte pred budíkom. Pobalil som sa a vyrazil. Tentokrát opäť sám. Bajku som sa ani nepokúšal budiť. Mala toho za sebou počas týždňa viac než dosť. 

Po pol hodine som vystúpil z auta a štveral som sa kľukatou cestou. Bola poriadna zima. Teplomer v aute ukazoval -6°C, no do toho ešte pofukoval vietor. Na šlapanie je to fajn, aspoň sa človek toľko neprehrieva. No chvíľu trvá kým sa telo dostane do pracovnej teploty.

Ani neviem ako, a už som bol v sedle pod Malým Rozsutcom. V diaľke sa už pomaly brieždilo. Nasadil som mačky na posledný zaistený úsek s retiazkami a rezko som postupoval hore. Takmer pod vrcholom ma potešili stopy v snehu. Tetrov hoľniak na prechádzke. 

S prvými lúčmi slnka som vyťahoval foťák.

Hmla sa u nás opäť nekonala. Akoby sa nevedela dostať cez hradbu kopcov na východe.

Urobil som si len zopár fotiek a vrchol som opustil. Na krajinu neboli úplne ideálne podmienky. V pláne som mal ešte jednu neďalekú výhliadku. To čo ma na nej čakalo som ozaj nepredpokladal. V neporušenom panenskom snehu boli rysie stopy. Kto by ale takémuto pohľadu odolal.

Aj napriek pokročilej hodine som si spravil pár časozberných videí a dokumentačných fotiek a vydal som sa nadol.

Aj napriek pokročilej hodine som si spravil pár časozberných videí a dokumentačných fotiek a vydal som sa nadol. Dúfal som, že cestou nájdem ešte nejaké stopy. Na moje prekvapenie som nevidel žiadne stopy od "premnožených" medveďov. Iba zopár líščích. 

Zhruba v polovici zostupu ma ale zaujali stopy trošku väčšieho "psíka". 

A očividne nebol sám. Ak som dobre prečítal stopy, 3-4 kusy tu mohli byť. 

V noci boli zrejme na love. Prostredie na to bolo ideálne. Skalný hrebienok, na oboch stranách strmé zrázy do potokov. Hodnú chvíľu som stopy sledoval. Roklinu vymletú potokom som musel prekonať a keď sa naskytla príležitosť, zišiel som z vlčieho chodníčka. Postup strmým terénom dá zabrať kolenám.

Nakoniec som sa dostal z lesa von a k autu to už bol len kúsok. Aj napriek tomu, že podmienky na krajinu neboli ideálne a žiadneho štvor, či dvojnohého obyvateľa hôr som nevidel, stálo to za to.