Prvý sneh na Stohu

Minulý týždeň u nás v nížinách výdatne pršalo. No víkend mal byť pekný a tak som neváhal ani sekundu a opäť som nám s Bajkou naplánoval výlet do hôr. S vidinou, tento rok zatiaľ nesplnenej inverzie, padla voľba na Stoh.

Skoré ranné vstávanie tentokrát Bajka prežila bez väčšej ujmy. Šlapalo sa dobre, na môj vkus trošku pomaly :D. Cestou hore sme pod topánkami väčšinou tlačili blato. Zmena nastala, keď sme opustili les a ocitli sme sa v krásnej zimnej rozprávke. V sedle Medziholie sme už opustili príkrov hmly. Kráľa Malej Fatry, Veľký Rozsutec, osvecoval mesiac v splne, okolo ktorého poskakovali žiariace hviezdy. Na východe sa začali farbiť zore do oranžovo fialovej farby. Ešte nás čakal posledný krátky výstup smerom na Stoh. Aj napriek snehovej nádielke sme to zvládli celkom svižne. Nad lesom som si v snehu všimol vlčie stopy. Po rozvidnení sme zistili, že tu museli vĺčkovia prehnať zopár kusov vysokej, len krátko pred nami. To by bol zážitok tak nejakého vidieť. No museli sme sa uspokojiť "iba" s výhľadmi.