Sneh, vietor a mráz

Mrazy zachvátili celé Slovensko a teplota klesala bežne pod -10°C. S arktickým vzduchom prišla aj tlaková výš a pekné počasie. A tak sme sa jedného dňa vybrali s Palim do hôr.

Po skúsenosti z konca minulého roka, kedy sme sa  Palim brodili po kolená v ťažkom mokrom snehu, sme si počkali, kým sneh zamrzne a nebudeme sa na každom kroku prepadávať. Vyrážali sme skoro ráno. Po ceste sme stretali mnoho zveri, prevažne vysokú. Holomrazy ich vyhnali až k obciam. Po necelej hodinke sme boli na mieste. Teplomer vtedy ukazoval -14°C. Rýchlo sme zbalili batohy, prezuli sa a vo svite čeloviek sme kráčali tmavou prírodou. Zamrznuté kryštály snehu sa ligotali ako rozsypané diamanty. Všetko bolo zmrznuté na kosť, časom sa aj chodník premenil na jednu veľkú kĺzačku. Mačky sa nám ešte nechcelo obúvať a tak sme hľadali alternatívne trasy. Aj napriek obchádzkam sme do sedla dorazili o čosi skôr, ako som plánoval. A ako to tak býva zvykom, keď idem ja do hôr, musí fučať. Našťastie s nadmorskou výškou stúpala aj teplota a tak sa to dalo na chvíľku vydržať. Na dobrú pol hodinku sme sa ukryli do závetria. Pali vytiahol foťák a skúšal fotiť hviezdy, no mliečna dráha sa v túto ročnú dobu nachádza viac na juh, kde nám zacláňal les a kopec za nami. O niekoľko minút sa z doliny ozvali hlasy a objavilo svetlo. Do sedla mierila skupinka piatich "svetlušiek". Zastavili sa pri smerovníku. "Dúfam, že nepôjdu tam kde my", hovoril som Palimu. No akoby naschvál, o minútku neskôr už mierili ku nám. Obuli sme si mačky a po chvíľke sme sa v ich stopách vybrali aj my. Cesta na hor netrvala dlho. Čelovky sme už vypli a užívali sme si krásne fialové zore. Nad stromami sa nám otvárali krásne výhľady. Na chvíľku sme zastali a Palimu som ukazoval odtrhnutú lavínu. Skupinku sme dobehli na mieste, kde sme chceli zostať. Našťastie oni pokračovali až na vrchol. Nám sa v tej víchrici ozaj hore nechcelo ísť. Mali sme ešte chvíľku času do východu slnka a tak sme hľadali nejaké kompozície. Väčšinu pekných pohľadov kazili stopy od ľudí alebo lyžiarov. A tak som si odfotil aspoň Paliho.

Hmla sa prevaľovala len v údoliach na východe a aj to príliš nízko na môj vkus. Slnko sa už ale neúprosne dralo spoza kopcov a vtváralo na oblohe krásne gradienty.

A čo by neurobil fotograf, pre dobrú fotku.

Napokon však slnko vyšlo a ja som si spravil v podstate len túto jednu panorámu. 

Vietor nie a nie ustať a tak sme sa po chvíľke s Palim stretli v našom základnom tábore v závetrí, dali si raňajky, podebatili sme a pomaly sme sa vybrali nadol. Zvolili sme inú trasu ako smerom hore. A ako to býva zvykom, riadne sme sa vytrápili. Šmykľavý, strmý a neprechodený terén nám dali zabrať.

Po jedenástich kilometroch a 1100 výškových metroch hore a dole, sme sa konečne dostali živí a zdraví k autu. A tak sme ukončili pekný výlet. Východ slnka bol krásny, no mrazivý. Čo to sa aj podarilo odfotiť, verím že Pali má viac záberov. Čerešnička na konci výletu sa však nevydarila úplne podľa predstáv, ale o to väčší je dôvod sa sem znova vrátiť.