Hanblivá

Ako som sa tak vracal s ranného fotenia srncov k autu, pozdĺž trávnatého porastu, sem tam som hodil očkom doľava alebo doprava, či sa neukáže nejaký hmyzák.

Medzi steblami tráv boli natiahnuté desiatky pavučín pavúkov križiakov. No mňa zaujala vážka, teda presnejšie šidielko modré. Sedelo si tak na liste, pokryté rannou rosou. Už aj som prehadzoval objektívy.

Kvôli mokrým krídla nemohlo odletieť a tak som sa mu trošku viac povenoval. Je to neskutočné sa mu pozerať do tváre, tie hryzadlá sú desivé.

A ako som sa tam motal okolo šidielka, uvidel som znova modlivku. Najskôr menšiu, tmavo hnedú. Nebola však vo vhodnej polohe. Len pár centimetrov ale visela väčšia, krémová samička. Jednu prednú nohu mala pred hlavou, akoby sa hanbila, že sa nepripravila na ranné fotenie.

Typická žena :). Ale keď sa na fotenie necítila, rešpektoval som to a išiel som si po svojom.