Orosené

Letné rána počas srnčej ruje sú často zahalené do hmly. Tá sa neskôr kondenzuje na všetkom. Od tráv, stromov až po fototechniku. A tak sú neodmysliteľnou súčasťou výbavy v týchto dňoch gumáky a makroobjektív. Potom stačí už len pomalá chôdza a pozorné oko a popri srncoch sa dajú nafotiť aj menšie potvorky.

Keď sme s Palim dofotili srnčí párik, nacvakli sme "makráče" a už sme sklonený prechádzali trávami. Netrvalo dlho a Pali už ukazoval na steblo, na ktorom bola zelená húsenica.

Pali sa pri nej zržal chvíľku dlhšie, ja som pokračoval ďalej. Môj zrak upútalo šidielko modré v rannom protisvetle, s krásnym pozadím.

Na Paliho však už nepočkalo, a hneď ako si otrepalo krídla, uletelo. Postupovali sme ďalej. Palimu som sľúbil modlivku. No nie a nie ju nájsť. Už už som išiel rezignovať, keď som víťazoslávne jednu našiel. Reputácia bola napravená a fiasko zažehnané.

Schuti me s Palim zafotili, a keď už sme mali plné karty, a prázdne baterky, pobrali sme sa domov. Ten deň mi ale ostane v pamäti dlho. Toľko šťastia, čo sme mali, sa zrejme tak skoro opakovať nebude. Dokonalé ráno.