Ladným krokom

Aprílové rána majú vždy nezabudnuteľnú atmosféru. Explózia života priam kričí cez spev vtákov a všadeprítomnú zeleň. A tak som sa aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia vybral opäť pozrieť diviaky.

Keď som ráno sadal do auta, bolo mi jasné, že "rosničky" sa opäť zmýlili. Namiesto hustej oblačnosti na oblohe svietili hviezdy. O pár minút už som kráčal do kopca na svoje miesto. Diviaky tu za posledné mesiace pravidelne prechádzali. Raz skôr, ešte po tme, inokedy už po svetle. No stále bez malých pásikavých prasiatok. Tentokrát som si sadol o pár metrov nižšie, kvôli lepšej kompozícii. Pri príchode mi robila spoločnosť líška. Vôbec si ma však nevšímala a pokojne prešla popred smrekovú mladinu. Ani jeleniciam na vedľajšej lúke som nevadil. Zakasmoval som sa a čakal na príchod prvej skupiny diviakov. 

Príroda však nefunguje podľa našich predstáv. A tak sa toto ráno, diviaky nedostavili. Nikde široko ďaleko som ich nevidel ani prechádzať. Dokonca ani jelenice, ktoré zvyknú prechádzať popred mňa sa zarazili na prvej lúke a následne utiekli do lesa, aj napriek tomu, že ma nemohli vidieť ani cítiť. Nevešal som hlavu. Také pekné ráno som musel ešte využiť.

Aj napriek nezdaru som si povedal, že sa aspoň prejdem. Veď aj minulý rok som takto odfotil malé prasiatka, práve počas takejto prechádzky. Všade kvitli trnky, divé čerešne a hádam z každého stromu sa ozýval spev vtákov. Tu oriešok, hneď vedľa pinka a do toho bubnujúci ďateľ. Prechádzal som po lesnej cestičke, kde prelietaval párik tesárov. Na bližšiu vzdialenosť ma ale nepustili. "Určite tu musia mať niekde hniezdo," pomyslel som si. O pár metrov ďalej spieval párik krutohlavov. Ten ale vyplašil pán kráčajúci mladinami. Pokračoval som ešte nejaký kilometer a pri pohľade na hodinky som sa pomaly otáčal naspäť. Aj napriek tomu, že som si domov neniesol žiadnu fotku, užil som si toto ráno. Už som aj rozmýšľal, že foťák schovám do ruksaku. A dobre, že som tak nespravil. Keď som preskakoval potok tečúci popod staré borovice, periférne som zbadal pohyb. Zo zeme niečo skočilo na strom a rýchlo to šplhalo hore. Veverička. 

Venovala mi pár pohľadov, zaševelila ako to len oni vedia a veľkými skokmi doslova preplachtila na vedľa stojaci smrek. A tak som si napriek nezdaru s diviakmi odniesol aspoň cenu útechy. Už teraz sa neviem dočkať, na ďalšie jarné ráno.

#jarvlese #wildlifephotography #slovenskapriroda #vevericka #les #naturelovers #fotografovanie #wildlife #slovakia #naturephotography #ranovprirode #priroda #zivotvlese #slovaknature #wildnaturesk