"V bezpečí" pri mame

Jedným z každoročných cieľov, ktoré si dávam, patrí aj hniezdenie kulíkov riečnych. Tento rok som sa snažil nájsť aj iné hniezdiská. Žiaľ neúspešne. A prečo som vlastne hľadal nové? Nie že by bola lokalita, kam chodím už pár rokov zlá. Krásne štrkové lavice, kde sa dá vidieť pestrá škála živočíchov. No má jedno obrovské mínus. Alebo len nešťastnú polohu. Každý rok, v čase hniezdenia, alebo liahnutia mláďat prichádzajú výdatné dažde a hladina rieky každý rok rastie. Stúpne až na toľko, že so sebou berie všetko, hniezda kulíkov nevynímajúc. Za posledné 3 roky sa to stalo pravidlom. Tento rok je však iný. Všetko sa deje akoby skôr a ak to pôjde takto ďalej, jelene sa začnú ozývať už v júli.

Častokrát už koncom apríla chodím pozerať, či kulíky prileteli. Tento rok som to dáko zmeškal. Na program dňa sa dostali kulíky prvýkrát "až" 14. mája, kedy som tu odfotil bociana čierneho. No už vtedy som bol prekvapený, ako sú štrkové lavice pokryté vegetáciou. Len ťažko som hľadal miesto na fotenie. V roku 2021 som tu bol dokonca až v júni a toľko zelene tu veru nebolo. A tak som vlastne ani nedúfal, že sa niečo poriadne podarí. Šťastie sa na mňa ale usmialo hneď ten prvýkrát.

Keď bocian odletel, prechádzal som cez vodu na malý ostrovček. Sadol som si na jeho okraj a pozoroval som okolie. Ani som nestihol rozložiť statív a kulíky prileteli priamo ku mne. Nechápal som, aké šťastie. No potom jeden z nich začal predstierať poranenie krídla. Vtedy som vedel, že niekde nablízku je hniezdo. Okamžite som sa zdvihol a cúvol som o niekoľko metrov späť. Vtedy sa kulík upokojil a o pár sekúnd už cupital po oblých kameňoch pomedzi náletovú vegetáciu. Vtedy mi odhalil polohu hniezda. Teda "hniezda". Je to v podstate len vhodná medzera medzi kameňmi, do ktorej sa rozhodne samica zniesť vajcia. Z bezpečnej vzdialenosti som pozoroval výmenu stráží. Keď jeden rodič striedal druhého, na malú chvíľku ostala medzierka poodhalená. A na dne malej jamky, boli 2 vajíčka a jedno už vyliahnuté kuriatko. Veľmi som si prial nafotiť toho malého drobca, no keď som videl, že rodičia na znáške ešte sedia, pobral som sa preč. Jeden z rodičov mi dal jasne najavo, že z fotenia nič nebude.

Vrátil som sa o 3 dni. Bol som prichystaný na bociana, no ten sa vôbec neukázal a tak som sa šiel pozrieť na malé kulíky. Keď som sa blížil k hniezdu, ostal som prekvapený. Žiadne tam nebolo. V duchu som si hovoril, že to musel objaviť nejaký predátor, líška alebo krkavec a kulíkom sa opäť nepodarilo vyviesť mladé. Ako som tam tak smutne pozeral, zrazu som začul známy piskot. Kulík! Prikrčil som sa a pomaly som postupoval za zvukom. A v tom sa predo mnou zjavili 3 malé "chuchvalčeky" v sprievode dospelého kulíka. Neveril som vlastným očiam. "Tak sa im to predsa len podarilo," hovoril som si v duchu a tešil sa spolu s nimi. Ľahol som si na obliaky a čakal čo sa bude diať. V ten deň sa podarilo len zopár dokumentačných záberov. No už vtedy som vedel, že sa vrátim.

O ďalšie dva dni som bol späť. Tentokrát som čakanie na bociana vynechal a za šera som si ľahol na štrkovú pláž. Postupne sa rozvidnievalo a okolo začalo byť rušno. Najprv preleteli 2 volavky a sadli si na protiľahlý breh. Neskôr sa zopár kačíc plavilo proti prúdu rieky. Až napokon prileteli trasochvosty a s nimi aj jeden dospelý kulík.

Nezdržal sa však dlho a svojím typickým rýchlym behom trielil pozdĺž brehu. Pozorne som sledoval kam ide a dúfal som, že ma zavedie až k drobcom. Na druhom konci pláže sa zrazu spoza trsov trávy vynorili 3 páperové klbká. "Teraz už len počkať, kým si to namieria ku mne," hovoril som si v duchu. Čakal som hádam pol hodinu, no nepriblížili sa ani o meter. A keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore. Odopol som foťák zo statívu a po centimetroch som sa plazil ku kulíčkom. Blato z kameňov po večernej prehánke sa mi lepilo na oblečenie. No vôbec mi to nevadilo. Najprv foťák položiť pred seba, následne sa zaprieť o lakte, vytiahnuť podsedák spod brucha a celý sa posunúť o 15 cm. Takto vyzerala procedúra, ktorú som opakoval, až som sa dostal na dostrel. Vyzerá to jednoducho, no tie obliaky nie sú až také oblé ako sa zdá. Alebo ja nemám ani milimeter podkožného tuku a tak sa mi ostré hrany zarezávali priam až do kostí a kĺbov. Pri fotení ale strácam pojem o realite a akoby sa ocitám v inom vesmíre. A tak, či je prší alebo sú horúčavy, či sneží alebo som zablatený až za ušami, je mi to jedno. Vtedy som tam len ja, foťák a objekt, ktorý chcem odfotiť. 

Asi po 20m plazenia sa po kameňoch som sa nakoniec dostal do vzdialenosti, akú som potreboval. Od kulíkov ma delil už len pás vegetácie. Posunul som sa ešte o pár centimetrov doprava, zaprel lakte a čakal som čo sa bude diať. A verte alebo nie, boli to jedny z najkrajších momentov v mojom fotografickom živote.

Pozorovať ako sa tie malé chlpaté guľôčky na obrovských nohách striedavo, a niekedy aj naraz, tlačia pod krídla svojich rodičov a následne vybiehajú objavovať nový svet, bolo na nezaplatenie.

Jediné čo ma mrzelo bolo to, že som statív nechal za sebou a nenatočil som si žiadne video. No zrejme by to tá moja mašina aj tak nestíhala preostrovať.

Uplynul od vtedy už mnoho dní. Vždy keď hlásili búrku, modlil som sa nech ich to obíde. Dlho sa tým miestam zrážky aj vyhýbali a tak som ich chcel ísť pozrieť po dlhšej dobe, ako sa im darí. Žiaľ neskoro.

S najväčšou pravdepodobnosťou im boli osudné vytrvalé dažde začiatkom tohto týždňa. Zdevastované lesy navôkol nedokázali absorbovať dažďovú vodu, ktorá len zhučala po rúbaniskách do potok, až sa napokon dostala do tejto rieky, kde v priebehu pár hodín stúpla hladina o pol metra. A tak sa tento príbeh nekončí happy endom, ale len ďalšou zbytočnou stratou. Ani pod krídlami matky neboli malé kulíky v bezpečí.

A ja sa len pýtam básnicky: "Dása tomu nejako zabrániť? Alebo sa budeme prizerať ako nám voda berie pôdu, majetky, malé kulíky a tisíce ďalších živočíchov z krajiny na úkor obohacovania sa malej skupiny ľudí? To sa ozaj nedá robiť manažment lesov, krajiny a celkovo Slovenskej republiky lepšie? Naozaj sa ani po toľkých rokoch nedokážeme poučiť a musíme zas a znova opakovať tie isté chyby?"