Ešte držia

Po vzácnom a neočakávanom stretnutí s divým kocúrikom, nasledovala smola. Od začiatku roka, sa s menšími prestávkami venujem vydrám. Od fotopascí, cez stopovanie až po dlhé hodiny v mrazoch pri vode. A výsledok? Jedno stretnutie a pár sekundový záber na protiľahlom brehu. Bohužiaľ drvivá väčšina života vydier sa odohráva v noci a keď sa rozvidnie, človek už len nachádza neskonzumované zvyšky rýb, stopy v snehu a blate alebo trus. A tak som rozhodol pre zmenu. Aj lokality, aj druhu. Bol som zvedavý, ako sú na tom jelene. Či už majú zhodené, alebo im parohy ešte držia.

Vybral som sa teda na moje obľúbené miesto. Minulý rok som tu mal o takomto čase hneď niekoľko stretnutí. No najmä jedno, keď si to priamo ku mne namieril jeleň s jedným parohom, mi ostane ešte dlho v pamäti. 

Na rozdiel od minulého roka, tento raz bola poriadna zima. Bol to posledný deň vpádu arktického vzduchu a teplota na konci dediny bola -10°C. V závere doliny mohla byť kľudne ešte o pár stupňov nižšia. Nič čo by teplé oblečenie a hlavne topánky nevyriešili. A tak som sa za pol hodinku dostal na vytipované miesto. Cestou som natrafil na skupinku jeleníc, ktoré akurát zachádzali do lesa. Našťastie som ich zbadal dostatočne skoro a mohol som im dať čas a priestor na presun.

Postupne sa brieždilo. Všade navôkol bol pokoj. Iba sojka z času na čas zanôtila. Raz napodobňovala myšiaka, potom zase sovu lesnú. Celý čas som prechádzal pohľadom lúku predo mnou. Z jedného okraja na druhý, dúfajúc, že sa niečo ukáže. A aj sa ukázalo. Tesne po východe slnka sa na spodnej časti zjavil jeleň v sprievode dvoch jeleníc. Kráčali priamo ku mne. Konečne sa mi podarilo aj obstojné video. Keď už bol jelienok bližšie, prepol som na fotky a urobil som si pekné spomienky na toto krásne stretnutie. Veď posúďte sami.

Jeleň nakoniec prišiel ku mne až tak blízko, že sa mu nezmestila do hľadáčika ani hlava. Vtedy ale zrejme chytil vietor. Strhol sa a odbehol pár metrov nižšie, kde zastal a skúmavo sa pozeral mojím smerom. Nenašiel nič podozrivé a tak pomaly pokračoval do úkrytu z druhej strany, kam ho nasledovali aj jelenice. 

Pol hodinku som ešte počkal. Keď sa slnko predralo cez stromy a oslepovalo ma, zbalil som sa a pobral som sa domov. Poriadne vymrznutý, no šťastný a spokojný po dlhých nezdaroch pri vode.