Nebeské divadlo

Fotenie polárnej žiary bol vždy môj sen. Dokonca aj termín cesty na Island pre niekoľkými rokmi sme prispôsobovali aby bolo možné ju pozorovať. Bohužiaľ sa nám vtedy neukázala. Potom nasledovalo pár silných erupcií, ktoré doviali červené farby až k nám. No aj napriek tomu to nebolo to pravé orechové. Zlom nastal v máji roku 2024. Vtedy sa všetky predpovede doslova zbláznili, všetky aplikácie posielali upozornenia. V tom čase sme boli s Bajkou v Ružomberku na návšteve starej mamy. Neváhali sme a naplánovali fotenie na ráno. Ako naschvál sme na miesto dorazili príliš neskoro. Lepšie povedané, chcel som dokonalú fotku na dokonalom mieste a tak som v podstate viac ako pol hodinu pred tými krásnymi svetlami utekal. Kým som na miesto dorazil, oblohu začalo osvetľovať vychádzajúce slnko a bolo po divadle. Tie biele stĺpce polárnej žiary sa mi ale hlboko vryli do pamäti. Počas ďalších rokov nasledovalo zopár búrok, ktoré len slabo zafarbili severné horizonty do červena. Stále tomu chýbal kúsok šťastia. 

Slnečnú aktivitu som cez aplikácie sledoval už od začiatku roka. Ostávalo len čakať, kedy stretnú všetky okolnosti aby sa podarilo nevšedné nebeské divadlo. Prišiel pondelok, 19.01.2026. Po práci som rýchlo utekal na prechádzku. Zaujímalo ma, či sa na jednej lokalite pohybujú líšky. Aktuálne prebieha ich obdobie párenia a tak ich aktivita rastie aj počas dňa. Mne sa však ukázali dve hrdzavé krásavice až po západe slnka. No o to krajšie štekali v tajomnom šere pod lesom.

Už keď som sa vracal domov poriadne prituhlo. Na displeji v aute mi svietilo -9°C, a to ešte nebolo ani 5 hodín popoludní. Aj predpovede na tú noc vydali výstrahy pred nízkymi teplotami. Celý deň hlásili silnú slnečnú aktivitu, ktorá mala byť predzvesťou polárnej žiary niekedy nad ránom. Bez váhania som si nastavil budík na 3:50. Intenzita upozornení, ktoré mám nastavené v aplikáciách, sa ale začala zvyšovať už okolo 21:00. Ja som však bol nastavený na ráno. Až do momentu, keď som uvidel záber z meteokamery v Maďarsku. V momente som všetko položil a začal sa obliekať. Dal som na seba najteplejšie a najhrubšie oblečenie, ktoré nosím keď idem čakať na zver. Do ruksaku som pribalil širokoúhly objektív a vyrazil som do tej treskúcej zimy.

Pre normálne podmienky mám pripravené rôzne miesta, kde sa dá dostať celkom rýchlo. Snehová nádielka a mráz mi však spravili škrt cez rozpočet a tak som musel improvizovať. V hlave som si prehrával všetky možné miesta mimo Žiliny, kde je vidno severný horizont a dá sa tam dostať relatívne rýchlo a čo najďalej autom. Vtedy mi na um prišlo jedno miesto, neďaleko ktorého som pred pár rokmi fotil malé líštičky. Stále som však nevedel, či sa tam dá vyjsť autom. Našťastie sa dalo a ja som sa dokázal vyštverať celkom vysoko. Auto som nechal na okraji cesty. Keď som vystúpil a otvoril kufor, spolu s ním sa mi otvorili ústa. Na horizonte sa objavila zelená polárna žiara. Rýchlo som prehodil objektívy, obul snehule, statív pod pazuchu a už som utekal hore kopcom. Prostredie nebolo vôbec dobré. Na vrch kopca mi chýbalo ešte niekoľko sto metrov a zelená farba sa začala z oblohy vytrácať. Vtedy som si spomenul na rok 2024 a okamžite som zastal. Rozložil som statív (lepšie povedné zapichol som ho do snehu, keďže nohy mi zamrzli a nedali sa vysunúť), upevnil foťák a spustil časozber. Nechcel som aby sa opakoval scenár, kvôli hľadaniu dokonalého miesta mi celé divadlo utečie. A neutieklo.

Začalo to červenou. Akoby líšky, ktoré som pozoroval pred pár hodinami švihali chvostami po oblohe. Presne ako z fínskych povestí.

Keď sa opäť pridala zelená neveril som vlastným očiam. Najprv len malý obláčik.

No neskôr sa na oblohe zjavil krásny pol oblúk. Nevedel som kam sa skôr pozerať.

Z času na čas som sa pozeral aj za chrbát. Takmer počas celého fotenia mi robili spoločnosť diviaky, ktoré s kvikotom preorávali zmrznutý sneh. A keďže som nemal ani čelovku, ich polohu som výhradne určoval podľa intenzity grúlenia. Niekedy to bolo až nepríjemne blízko. 

Po hodine a pol mi začala dochádzať baterka a aj vnútorné teplo a tak som to o pol 12 zabalil. Pre tých, ktorí sa nemohli osobne zúčastniť som pripravil krátke video, ktoré zachytáva celé predstavenie.

Ani pri písaní tohto článku tomu stále nedokážem veriť. Nikdy by som nebol býval tvrdil, že na Slovensku odfotím zelenú polárnu žiaru a na fotkách nočnej oblohy budem mať prepaly. Nakoniec aj napriek všetkým patáliám (zamrznutý statív, absencia čelovky, zle nastavený foťák) to dopadlo obstojne a konečne si môžem povedať, že som odfotil polárnu žiaru.